Kniha právneho štátu
6. septembra 2026

Kto vlastní slovenský štátny dlh a čo sa deje, keď rastú úroky

Problém v kocke

Štát si požičiava tak, že vydáva dlhopisy a pokladničné poukážky, ktoré kupujú banky, poisťovne, fondy a iní investori doma aj v zahraničí. Čím vyšší je dlh a čím drahšie sa naň požičiava, tým väčšiu časť rozpočtu zoberú len úroky – peniaze, ktoré potom nejdú nikam inam. Toto nie je dôvod na paniku, ale je to číslo, ktoré sa oplatí sledovať, lebo priamo ovplyvňuje, koľko štátu ostane na všetko ostatné.

Fakty / časová os

Čísla s konkrétnymi odkazmi

  • 81 476,0 mil. eur – finančné záväzky štátu k 31.7.2026 (štátne dlhopisy 77 869,4 mil. eur, vládne úvery 3 606,6 mil. eur; bez zdrojov Štátnej pokladnice, pôžičiek z finančného trhu a záruk). ARDAL, mesačný report 7/2026, str. 1
  • 40,2 % rezidenti / 59,8 % nerezidenti – kto vlastní štátne dlhopisy SR registrované v CDCP k 31.7.2026. Z rezidentov pripadá 37,4 percentuálneho bodu na banky, 1,6 na právnické osoby (napr. poisťovne a fondy) a 1,2 na fyzické osoby. ARDAL, mesačný report 7/2026, str. 2
  • od 55,2 % (2021) po 40,2 % (júl 2026) – takto klesol podiel domácich (rezidentských) veriteľov na štátnych dlhopisoch za necelých päť rokov, zrkadlovo rástol podiel zahraničných investorov. ARDAL, mesačný report 7/2026, str. 2
  • 8,4 roka – priemerná splatnosť celého dlhopisového portfólia ku koncu 2025 (oproti 8,1 roka ku koncu 2024); cieľová úroveň podľa stratégie je 8,5 roka. Priemerná durácia (citlivosť na zmenu úrokov) zostala na 6,8 roka. ARDAL, Správa o činnosti za rok 2025, str. 1
  • 2,48 % p. a. – priemerný vážený náklad na emitované štátne dlhopisy k 31.12.2025 (pri prijatých úveroch 1,88 % p. a., spolu za celý dlh 2,45 % p. a.). Nové dlhopisy sa v roku 2025 predávali s priemerným výnosom 3,49 % p. a. ARDAL, Správa o činnosti za rok 2025, str. 1-2, Tabuľka 1
  • +390,0 mil. eur (+37,2 %) – medziročný nárast výdavkov na obsluhu štátneho dlhu k 30.6.2026 oproti rovnakému obdobiu 2025. MF SR, Bilancia štátneho rozpočtu k 30.6.2026
  • 61,5 % HDP – odhad hrubého dlhu voči HDP ku koncu 2025 (oproti 59,7 % ku koncu 2024); odhad čistého dlhu ku koncu 2025 približne 53,6 % HDP. ARDAL, Správa o činnosti za rok 2025, str. 1
  • 62,8 % HDP – dlh verejnej správy SR podľa metodiky Eurostatu (ESA2010) v 1. štvrťroku 2025, medzištvrťročne o 3,5 percentuálneho bodu vyššie ako na konci 2024 (59,3 %) – jeden z najväčších nárastov spomedzi krajín EÚ v danom období. Eurostat, Government debt euro-indicator, 21.7.2025
  • 10,0 mld. eur – celková plánovaná nová emisia štátneho dlhu na rok 2026 (z toho 5,1 mld. eur na krytie deficitu a 4,9 mld. eur na splatný dlh); presné čísla rozpočtu na 2026 – výdavky 32 899 667 683 eur, schodok 5 133 160 693 eur – určuje zákon o štátnom rozpočte. ARDAL, Správa o činnosti za rok 2025, str. 2 · slov-lex.sk, zákon 303/2025 Z.z.

Tri hlasy

Mladí: "Keď počujem, že na úroky ide o 390 miliónov eur viac len za pol roka, tak si hovorím – to sú peniaze, ktoré mohli ísť do dostupného bývania alebo do niečoho, čo mi pomôže zostať tu a nie odísť za prácou inam. Dlh sám osebe ma nestraší, ale chcem vedieť, že ho niekto reálne riadi, a nie že sa len naťahuje splatnosť z roka na rok."

Produktívni (30-55 rokov): "Platím dane a chcem vedieť, kam idú. Ak úroky rastú rýchlejšie ako príjmy štátu, tak sa to raz niekde prejaví – buď vo vyšších daniach, alebo v horších službách. Nepotrebujem, aby mi niekto hovoril, že je to katastrofa. Potrebujem vedieť trend, aby som vedel plánovať aj svoje podnikanie a budúcnosť detí."

Dôchodcovia: "Mňa zaujíma jedno – či na dôchodky a zdravotníctvo ostane dosť, aj keď štát musí najprv zaplatiť úroky veriteľom. Za môj život sa dlh niekoľkokrát prehupol hore aj dole, vždy sa to nejako ustálilo. Chcem len istotu, že sa o to niekto stará zodpovedne, nie že sa to rieši, až keď horí."

Tvrdenie A + protitvrdenie

Tvrdenie A: Vysoký a rastúci podiel zahraničných veriteľov (59,8 % k 31.7.2026, oproti 44,8 % v roku 2021) robí Slovensko zraniteľnejším voči nálade medzinárodných trhov a menej sebestačným pri financovaní vlastného dlhu.

Protitvrdenie: Diverzifikovaná veriteľská základňa naprieč krajinami a typmi investorov je bežná a v podstate žiaduca prax vo vyspelých ekonomikách – znižuje závislosť od kapacity domáceho finančného sektora, ktorý by sám osebe nemusel vedieť pokryť celý objem štátnych potrieb. Podľa ARDAL zostávajú kľúčové rizikové ukazovatele (refinančné aj úrokové riziko na 1-ročnom aj 5-ročnom horizonte) výrazne pod limitmi stanovenými v oficiálnej Stratégii riadenia dlhu, portfólio je tvorené prevažne dlhopismi s fixnou sadzbou a rating všetkých štyroch hodnotiacich agentúr (S&P, Moody's, Fitch, DBRS Morningstar) zostáva v investičnom pásme so stabilným alebo len mierne negatívnym výhľadom. ARDAL, Správa o činnosti za rok 2025, str. 1

Test zrkadla: Samotné číslo 59,8 % je overiteľný fakt, ktorý sa nemení podľa toho, kto ho cituje – ani v ústach niekoho, kto by chcel strašiť "cudzími bankami", ani v ústach niekoho, kto by chcel bagatelizovať riziko poukazom na "normálnu prax". Poctivé je sledovať trend a rizikové ukazovatele v čase (splatnosť, cenu financovania, limity stratégie), nie vytrhnúť jedno číslo z kontextu na podporu vopred hotového záveru – a to platí bez ohľadu na to, kto argument prednáša.

Aký princíp právneho štátu je dotknutý

Ide predovšetkým o kontrolu verejných financií a transparentnosť riadenia verejného dlhu. Štátny dlh a rozpočtový deficit schvaľuje výhradne Národná rada SR formou zákona (naposledy zákon č. 303/2025 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2026), čím sa realizuje parlamentná kontrola nad zadlžovaním štátu. Riadenie samotného dlhu vykonáva ARDAL v mene Ministerstva financií SR na základe zákona č. 291/2002 Z.z. o Štátnej pokladnici, podľa schválenej Stratégie riadenia štátneho dlhu. NKÚ vo svojej kontrolnej správe z apríla 2025 poukázal na to, že komplexné ročné vyhodnotenie plnenia tejto stratégie nebolo dlhé roky verejne dostupné – čo je otázka práve tejto transparentnosti, nie hodnotenie, či je dlh "dobrý" alebo "zlý". NKÚ, 25.4.2025

Čo môže občan reálne urobiť

  • Sledovať mesačné reporty ARDAL (verejne dostupné každý mesiac na ardal.sk) – obsahujú aktuálny stav dlhu, štruktúru veriteľov aj harmonogram aukcií, bez potreby čokoľvek žiadať.
  • Sledovať priebeh legislatívneho procesu a hlasovania o zákone o štátnom rozpočte a jeho novelách na webe Národnej rady SR (nrsr.sk), vrátane výsledkov hlasovania jednotlivých poslancov.
  • Podať žiadosť podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám na Ministerstvo financií SR alebo ARDAL, ak potrebuje podrobnosti, ktoré nie sú súčasťou bežne zverejňovaných reportov (napríklad detailnejšie zloženie zahraničných investorov podľa krajín). slov-lex.sk, zákon 211/2000 Z.z.
  • Zapojiť sa do medzirezortného pripomienkového konania k návrhu zákona o štátnom rozpočte alebo súvisiacich noviel, ktoré prebieha verejne pred schválením v NRSR – termíny a materiály sú dostupné na portáli Slov-Lex.

Zdroje

  • ARDAL – Mesačný report júl 2026 (všetky dáta k 31.7.2026), str. 1-2: MR_07_2026_sk.pdf
  • ARDAL – Správa o činnosti za rok 2025 a výhľad na rok 2026 (január 2026), str. 1-2: VS_2025.pdf
  • ARDAL – Stratégia riadenia štátneho dlhu Slovenskej republiky, august 2025: Strategia_riadenia_statneho_dlhu_web.pdf
  • Eurostat – Government debt at 88.0% of GDP in euro area, tlačová správa z 21.7.2025 (dáta gov_10dd_edpt1): euro-indicators/w/2-21072025-ap
  • NKÚ SR – Žiť na dlh a bez vízie je nezodpovedné, chýba aktuálna stratégia riadenia dlhu, 25.4.2025: nku.gov.sk
  • Ministerstvo financií SR – Bilancia štátneho rozpočtu k 30.6.2026: mfsr.sk
  • Slov-Lex – zákon č. 303/2025 Z.z. o štátnom rozpočte na rok 2026: slov-lex.sk
  • Slov-Lex – zákon č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám: slov-lex.sk
  • Národná rada SR – legislatívny proces zákona o štátnom rozpočte na rok 2026 (schválený 21.10.2025): nrsr.sk

FAQ

Čo znamená, že "40 % dlhu drží domácnosť a 60 % cudzina"? Znamená to, že zo štátnych dlhopisov SR registrovaných v Centrálnom depozitári cenných papierov k 31.7.2026 vlastnili 40,2 % rezidenti (slovenské banky, poisťovne, fondy a časť aj fyzické osoby) a 59,8 % nerezidenti – zahraničné banky, fondy a iní investori. Pomer sa v čase mení, v roku 2021 to bolo takmer opačne (55,2 % rezidenti).

Je vysoký podiel zahraničných veriteľov automaticky problém? Nie automaticky – diverzifikácia veriteľov je bežná prax aj vo vyspelých ekonomikách. Dôležitejšie je sledovať oficiálne rizikové ukazovatele (refinančné a úrokové riziko, splatnosť, náklady), ktoré ARDAL pravidelne zverejňuje a porovnáva s limitmi schválenej stratégie.

Prečo je dôležitá "priemerná splatnosť" dlhu? Čím dlhšia je priemerná splatnosť portfólia (k 31.12.2025 to bolo 8,4 roka), tým menej dlhu musí štát refinancovať v krátkom čase za aktuálne, prípadne vyššie úrokové sadzby – to znižuje riziko, že náhly nárast úrokov na trhu okamžite prudko zdraží celý dlh.

Kde si môžem tieto čísla sám overiť? Priamo na ardal.sk v sekcii mesačných reportov a výročných správ – sú tam zverejnené každý mesiac, verejne a bez nutnosti čokoľvek žiadať.

Pridaj komentár