Koľko stojí fungovanie štátu

Koľko stojí ročne chod úradov a vlády, koľko ľudí pre štát pracuje a koľko štát vypláca na mzdách — oficiálne čísla Eurostatu, prepočítané na obyvateľa a porovnané so susedmi.

Vyber si skupinu

Pre mladých
Keď počuješ, že „štát niečo stojí“, väčšina peňazí nejde na drahé kancelárie a úradníkov za dverami, o ktorých si myslíš, že tam len sedia. Skoro celá suma, ktorú štát vypláca na mzdy (11,7 % z toho, čo Slovensko za rok zarobí), ide učiteľom, lekárom, sestričkám, policajtom a vojakom — teda ľuďom, s ktorými sa reálne stretávaš. Samotný „chod úradov a vlády“ (bez škôl a nemocníc) stojí 5,5 % — a kus z toho je splácanie starých dlhov, nie nové výdavky. Čísla nižšie sú z Eurostatu, over si ich sám.

Aktuálny stav

5,5 %
HDP na chod úradov a vlády (2024)
1 314 €
chod štátu na 1 obyvateľa za rok
31,2
ľudí v úradoch a obrane na 1 000 obyvateľov
2 961 €
mzdy štátu (všetci zamestnanci) na 1 obyvateľa

Zdroj: Eurostat, tabuľky gov_10a_exp (chod úradov, rok 2024), nama_10_a64_e (zamestnanci, rok 2024) a gov_10a_main (mzdy, rok 2025) — stiahnuté priamo z API 16.7.2026. Prepočet na obyvateľa: demo_pjan.

Čo to znamená pre teba

Slovensko malo k 1.1.2025 5 424 687 obyvateľov. Keď si rozdelíš výdavky na „všeobecné verejné služby“ (chod úradov, vlády, parlamentu, ministerstiev, diplomacie a splácanie úrokov z dlhu — pozri čo presne je COFOG GF01) na každého jedného, vychádza 1 314 € na osobu za rok — pre 4-člennú rodinu je to spolu asi 5 256 € ročne, teda zhruba 109 € mesačne.

Z tejto sumy pripadá na skutočný chod úradov (bez dlhu) 4,0 % HDP (5 176,5 mil. €) a na úroky zo starého dlhu 1,5 % HDP (1 950,9 mil. €, čo je 360 € na obyvateľa) — teda skoro tretina tejto položky nejde na nič nové, len sa ňou spláca úrok za peniaze požičané v minulosti (podrobne o zadlžovaní štátu).

chod úradov (4,0 €)úroky (1,5 €)

Z každých 100 €, ktoré Slovensko za rok vyrobí a zarobí (čo je HDP?), idú približne 4,0 € na skutočný chod štátu a ďalšie 1,5 € na úroky z dlhu — spolu 5,5 €. Zvyšných 94 € ide na školy, nemocnice, dôchodky, sociálne dávky, obranu, cesty, dotácie a všetko ostatné, čo štát financuje.

Okrem chodu úradov štát platí aj mzdy všetkým, čo preň pracujú — učiteľom, lekárom, sestričkám, policajtom, vojakom aj úradníkom. To je oveľa väčšia položka: v roku 2025 11,7 % HDP (16,05 mld €), teda 2 961 € na obyvateľa za rok — pre 4-člennú rodinu 11 844 € ročne. Táto suma je podstatne vyššia než „chod úradov“, pretože zahŕňa mzdy státisícov ľudí v školstve a zdravotníctve, nielen úradníkov.

Ako je na tom Slovensko voči susedom — chod úradov a vlády

Porovnanie výdavkov na „všeobecné verejné služby“ (COFOG GF01) v roku 2024, v percentách HDP. Plná farba = chod úradov bez úrokov, svetlejšia časť = úroky z dlhu.

0 %2 %4 %6 %8 %10 %12 %priemer EÚ27: 6,1 % HDPČeskoČesko: chod úradov bez úrokov 3,3 % HDPČesko: úroky z dlhu 1,4 % HDP4,7 %PoľskoPoľsko: chod úradov bez úrokov 2,8 % HDPPoľsko: úroky z dlhu 2,4 % HDP5,2 %SlovenskoSlovensko: chod úradov bez úrokov 4,0 % HDPSlovensko: úroky z dlhu 1,5 % HDP5,5 %RakúskoRakúsko: chod úradov bez úrokov 4,3 % HDPRakúsko: úroky z dlhu 1,7 % HDP6,0 %MaďarskoMaďarsko: chod úradov bez úrokov 5,0 % HDPMaďarsko: úroky z dlhu 5,0 % HDP10,0 %plná farba = bez úrokov z dlhusvetlejšia časť = úroky z dlhu

Zdroj: Eurostat, tabuľka gov_10a_exp (sektor S13, položka TE), rok 2024, stiahnuté 16.7.2026. Slovensko je s 5,5 % HDP pod priemerom EÚ27 (6,1 %) aj pod Rakúskom, ale nad Českom a Poľskom. Maďarsko má výrazne vyššiu hodnotu (10,0 % HDP) — čiastočne pre vysoké úroky z dlhu (5,0 % HDP).

Koľko ľudí pracuje pre štát

Eurostat sleduje zamestnancov podľa odvetví (klasifikácia NACE). Odvetvie O — verejná správa, obrana a povinné sociálne zabezpečenie je najbližšie k tomu, čo si ľudia bežne predstavia pod „štátnou správou“ — ministerstvá, úrady, samosprávy, políciu, armádu, súdy. V roku 2024 v ňom pracovalo na Slovensku 169,4 tisíc ľudí (169 370 osôb), čo je 31,2 na každých 1 000 obyvateľov.

Dôležité upozornenie na poctivosť čísla: táto skupina nezahŕňa učiteľov, lekárov ani zdravotné sestry — tí patria do odvetví P (školstvo) a Q (zdravotníctvo a sociálna pomoc), ktoré Eurostat eviduje samostatne. „Kto pracuje pre štát“ má teda niekoľko vrstiev:

  • Užšia vrstva (toto číslo): úrady, samosprávy, polícia, armáda, súdy — odvetvie O, 31,2 na 1 000 obyvateľov.
  • Širšia vrstva: k tomu pripočítané školstvo a zdravotníctvo (učitelia, lekári, sestry) — podstatne väčšie číslo, no Eurostat ho v tejto tabuľke neuvádza ako jednu súhrnnú položku za odvetvia P+Q+O dokopy pre porovnanie krajín rovnakou metodikou, preto ho na tejto stránke neuvádzame ako jedno číslo (aby sme neuvádzali nič, čo sme si sami nedopočítali z neistých zdrojov).

Slovensko so svojimi 31,2 ľuďmi na 1 000 obyvateľov je mierne pod priemerom EÚ27 (32,0) a pod Poľskom (33,9) aj Maďarskom (36,1), ale nad Českom (29,9) a Rakúskom (30,6).

Vývoj v čase — mzdy, ktoré štát platí

Najdlhší nepretržitý rad dát, ktorý Eurostat pre Slovensko vedie, je pri mzdách celej verejnej správy (COFOG dáta o chode úradov sú dostupné až od roku 2010 — vysvetlené nižšie). Graf ukazuje vývoj miezd štátu v percentách HDP od roku 1995 do roku 2025.

0 %2 %4 %6 %8 %10 %12 %19959,5 %20009,1 %20058,2 %20108,7 %20159,0 %202011,3 %202511,7 %

Zdroj: Eurostat, tabuľka gov_10a_main (sektor S13, položka D1PAY — skutočne vyplatené mzdy a platy), stiahnuté 16.7.2026. Hodnota klesala od polovice 90. rokov do roku 2007 (z 9,5 % na 7,5 % HDP), potom stúpala — najvýraznejšie po roku 2019.

Podľa vlád — mzdy štátu, priemer % HDP (od najnovšej)

Vláda Roky Priemer % HDP
Fico IV 2024-2025 11,6 %
Ódor 2023 11,0 %
Heger 2021-2022 11,0 %
Matovič 2020 11,3 %
Pellegrini 2018-2019 9,8 %
Fico III 2016-2017 9,4 %
Fico II 2012-2015 8,8 %
Radičová 2011 8,6 %
Fico I 2007-2010 8,2 %
Dzurinda II 2003-2006 8,4 %
Dzurinda I 1999-2002 9,4 %
Mečiar III 1995-1998 9,6 %

Podľa vlád — chod úradov (GF01), priemer % HDP (dáta dostupné od 2010)

Vláda Roky GF01 spolu z toho úroky
Fico IV (len 1 rok dát) 2024-2025 5,5 % 1,5 %
Ódor 2023 5,5 % 1,2 %
Heger 2021-2022 5,2 % 1,1 %
Matovič 2020 5,2 % 1,2 %
Pellegrini 2018-2019 5,0 % 1,4 %
Fico III 2016-2017 5,0 % 1,6 %
Fico II 2012-2015 5,7 % 1,8 %
Radičová 2011 5,2 % 1,6 %
Fico I (len 1 rok dát) 2007-2010 4,7 % 1,3 %

Riadky označené „len 1 rok dát“ (Fico I, Fico IV) nezachytávajú celé volebné obdobie — Eurostat vedie funkčné členenie výdavkov (COFOG) pre Slovensko až od roku 2010, staršie roky nie sú dostupné. Priradenie rokov vládam: konvencia „vláda, ktorá vládla väčšinu kalendárneho roka“.

Podľa vlád — ľudí v úradoch a obrane na 1 000 obyvateľov

Vláda Roky Priemer na 1 000 obyv.
Fico IV 2024-2025 31,22
Ódor 2023 30,88
Heger 2021-2022 30,81
Matovič 2020 31,05
Pellegrini 2018-2019 30,78
Fico III 2016-2017 30,21
Fico II 2012-2015 29,08
Radičová 2011 28,94
Fico I 2007-2010 28,80
Dzurinda II 2003-2006 26,63
Dzurinda I 1999-2002 24,88
Mečiar III 1995-1998 26,41

Porovnanie so susedmi a EÚ

Krajina Chod úradov
% HDP (2024)
Chod úradov
€/obyv.
Zamestnaní v O
na 1 000 obyv. (2024)
Mzdy štátu
% HDP (2025)
Mzdy štátu
€/obyv.
Slovensko 5,5 % 1 314 € 31,2 11,7 % 2 961 €
Česko 4,7 % 1 371 € 29,9 9,7 % 3 090 €
Poľsko 5,2 % 1 199 € 33,9 12,0 % 3 038 €
Maďarsko 10,0 % 2 149 € 36,1 10,7 % 2 452 €
Rakúsko 6,0 % 3 260 € 30,6 11,5 % 6 391 €
priemer EÚ27 6,1 % 2 438 € 32,0 10,3 % 4 317 €

„Chod úradov“ = COFOG GF01 (gov_10a_exp), „Zamestnaní v O“ = NACE sekcia O (nama_10_a64_e), „Mzdy štátu“ = kompenzácie zamestnancov verejnej správy D1PAY (gov_10a_main). Roky sa líšia podľa toho, aký je najnovší dostupný rok pre daný ukazovateľ v Eurostate (COFOG a zamestnanosť majú dlhšie oneskorenie publikácie než hlavné národné účty).

Over si každé číslo

Čo s tým môže urobiť občan

  • Čísla na tejto stránke si vieš kedykoľvek sám overiť v Eurostate — stačí zmeniť rok alebo krajinu vo filtri Data Browsera.
  • Ak ťa zaujíma, kam presne idú peniaze v štátnom rozpočte SR (nie len súhrn za celú EÚ), pozri si rozpočet verejnej správy na mfsr.sk.
  • Na konkrétne rozpočtové otázky sa môžeš písomne opýtať ministerstva alebo úradu — právo na informácie ti dáva zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.
  • Pri voľbách si všímaj, čo strany sľubujú o veľkosti štátu a mzdách vo verejnej správe — a po voľbách si sľuby vieš spätne overiť presne na týchto Eurostat dátach.

Časté otázky

Odpovede na najčastejšie otázky o tom, čo presne znamená cena chodu štátu, ako sa čísla počítajú a ako si ich vieš sám overiť.

Čo presne sú „všeobecné verejné služby“ (GF01)?

Sú to výdavky, ktoré Eurostat eviduje pod medzinárodnou klasifikáciou funkcií vlády s názvom COFOG (pozri čo presne je COFOG GF01). Kategória GF01 zahŕňa chod výkonných a zákonodarných orgánov — teda vládu, parlament a ministerstvá —, zahraničné veci, základný výskum verejnej správy a, čo je dôležité, aj splácanie úrokov zo štátneho dlhu (podkategória GF0107).

Nezahŕňa školstvo, zdravotníctvo, obranu ani sociálne veci — tie majú v COFOG vlastné kategórie GF02 až GF10, ktoré Eurostat sleduje oddelene.

Príklad zo života: Predstav si, že rátaš len „réžiu domácnosti štátu“ — vládu, úrady a splácanie starých pôžičiek, bez škôl a nemocníc. Presne to je GF01: na Slovensku to bolo v roku 2024 spolu 5,5 % HDP, teda 1 314 € na obyvateľa za rok.

Čo znamená prepočet „na jedného obyvateľa“ a „na rodinu“?

Eurostat udáva výdavky ako percento HDP alebo v miliónoch eur za celé Slovensko — čísla, ktoré si ťažko predstavíš. Preto sa celková suma vydelí počtom obyvateľov Slovenska (podľa Eurostatu demo_pjan to bolo k 1.1.2025 presne 5 424 687 ľudí), a tak vznikne suma „na obyvateľa za rok“.

Prepočet „na rodinu“ je len tento údaj vynásobený štyrmi. Je to zjednodušenie na predstavu — priemer na celú populáciu vrátane detí a dôchodcov —, nie účet, ktorý by konkrétna rodina dostala poštou.

Príklad zo života: Konkrétne: 1 314 € na obyvateľa za rok pri štvorčlennej rodine vychádza po prepočte približne na 4 × 1 314 € = 5 256 € ročne, teda zhruba 109 € mesačne. Je to priemer za celé Slovensko, nie skutočná platba jednej konkrétnej rodiny.

Prečo je „chod úradov“ len 5,5 % HDP, keď mzdy štátu sú 11,7 % HDP?

Lebo ide o rôzne veci. GF01 (chod úradov) je len jedna funkčná kategória výdavkov — vláda, ministerstvá, diplomacia, úroky z dlhu. Mzdy štátu (D1PAY) sú súhrn miezd všetkých zamestnancov celej verejnej správy naprieč všetkými funkciami — teda aj učiteľov, lekárov, sestier, policajtov a vojakov, ktorí v štatistike GF01 vôbec nie sú.

Preto je druhé číslo väčšie — nezahŕňa len úradníkov, ale státisíce ľudí v školstve a zdravotníctve.

Príklad zo života: Konkrétne: v roku 2024 bol skutočný chod štátu (bez úrokov) 5 176,5 mil. € a úroky z dlhu 1 950,9 mil. €, čo je po spočítaní spolu okolo 7,13 mld €. Mzdy celej verejnej správy boli v roku 2025 16,05 mld € — teda po prepočte viac ako dvojnásobok toho, čo štát minie na samotný chod úradov a vlády.

Znamená číslo 5,5 % HDP, že toľko z mojich daní ide na chod úradov?

Nie presne. Číslo 5,5 % hovorí, aký podiel z celého HDP — teda všetkého, čo Slovensko za rok vyrobí a zarobí — ide na chod úradov a vlády. Nie je to podiel z tvojich osobných daní.

HDP je oveľa širší pojem než daňová povinnosť jedného človeka — zahŕňa výkon celej ekonomiky vrátane firiem. Táto stránka neuvádza presné čísla o príjmoch štátneho rozpočtu z daní, preto z nej nevieme povedať, aký presný podiel tvojich osobne zaplatených daní ide na chod úradov — na to by bol potrebný iný zdroj dát.

Príklad zo života: Predstav si, že Slovensko za rok vyrobí a zarobí spolu 100 €. Z toho približne 4,0 € ide na skutočný chod štátu a ďalšie 1,5 € na úroky z dlhu — spolu 5,5 €. Toto porovnanie je voči celej ekonomike, nie voči tomu, koľko si ty osobne zaplatil na daniach.

Prečo sa výdavky porovnávajú v percentách HDP, a nie len v eurách?

Percentá HDP umožňujú porovnať krajiny s úplne inak veľkými ekonomikami. Rakúsko má oveľa väčšiu ekonomiku ako Slovensko, takže porovnávanie len absolútnych súm v eurách by skresľovalo obraz — veľká krajina prirodzene minie viac eur. Keď sa suma vyjadrí ako percento HDP, vidíš, aký podiel zo svojej vlastnej ekonomiky krajina na danú vec minie, bez ohľadu na jej veľkosť.

Preto táto stránka pri porovnaní so susedmi používa percentá HDP, no zároveň dopĺňa aj sumu v eurách na obyvateľa — obe čísla hovoria niečo iné a dopĺňajú sa.

Príklad zo života: Konkrétne: Rakúsko dáva na chod úradov 6,0 % HDP, čo v prepočte na obyvateľa vychádza na 3 260 € — omnoho viac ako slovenských 1 314 €. V percentách HDP je pritom Slovensko (5,5 %) rakúskemu číslu (6,0 %) celkom blízko. Oba pohľady spolu ukazujú niečo iné o tom istom čísle.

Koľko ľudí naozaj pracuje pre štát?

Závisí, čo pod tým rozumieš. Užšia definícia — úrady, samosprávy, polícia, armáda, súdy (odvetvie O podľa klasifikácie NACE) — je na Slovensku 169 370 ľudí, čo je 31,2 na 1 000 obyvateľov.

Ak by si pripočítal aj učiteľov (odvetvie P — školstvo) a zdravotníkov (odvetvie Q — zdravotníctvo a sociálna pomoc), číslo by bolo podstatne vyššie. Eurostat ho ale pre porovnanie krajín takto súhrnne za P+Q+O dokopy neuvádza, preto ho na tejto stránke neuvádzame ako jedno presné číslo.

Príklad zo života: Konkrétne: na Slovensku pripadá 31,2 ľudí v úradoch, samospráve, polícii, armáde a súdoch na každých 1 000 obyvateľov. To je mierne pod priemerom EÚ27 (32,0) aj pod Poľskom (33,9) a Maďarskom (36,1), ale nad Českom (29,9) a Rakúskom (30,6).

Je Slovensko na tom lepšie alebo horšie ako susedia?

Pri chode úradov (GF01) je Slovensko pod priemerom EÚ27 (6,1 % HDP) a pod Rakúskom (6,0 %), ale nad Českom (4,7 %) a Poľskom (5,2 %) — teda niekde v strede. Pri mzdách štátu (D1PAY, % HDP) je Slovensko naopak nad priemerom EÚ27 (10,3 %) a nad väčšinou susedov okrem Poľska (12,0 %).

Presné čísla nájdeš v tabuľke porovnania vyššie na stránke.

Príklad zo života: Konkrétne: v eurách na obyvateľa dáva Slovensko na chod úradov 1 314 €, Česko 1 371 €, Poľsko 1 199 €, Maďarsko 2 149 €, Rakúsko 3 260 € a priemer EÚ27 je 2 438 €. V eurách na obyvateľa je teda Slovensko jedno z najnižších v tomto porovnaní, hoci v percentách HDP je bližšie k stredu.

Prečo dáta o chode úradov (GF01) začínajú až rokom 2010, a nie 1995?

Eurostat zbiera podrobné funkčné členenie výdavkov (COFOG) pre jednotlivé krajiny s rôznou dĺžkou histórie. Pre Slovensko je v databáze gov_10a_exp k dispozícii rad od roku 2010 — staršie roky pre kategóriu GF01 Eurostat pre SR nepublikuje.

Mzdy štátu (D1PAY) sú v databáze gov_10a_main dostupné už od roku 1995, preto tento dlhší rad používa graf vývoja na tejto stránke.

Príklad zo života: Konkrétne: graf miezd štátu ukazuje vývoj od roku 1995 (9,5 % HDP) po rok 2025 (11,7 % HDP), teda 30 rokov. Pri chode úradov (GF01) sa dá porovnávať len obdobie od roku 2010, teda približne 15 rokov — staršie dáta pre túto kategóriu Eurostat pre Slovensko nemá.

Ako si tieto čísla môžem sám overiť v Eurostate?

Priamo v Eurostat Data Browseri, ktorý je verejne dostupný online. Pre chod úradov a vlády (GF01) otvor tabuľku gov_10a_exp a v ľavom filtri nastav geo=Slovakia, sector=General government, cofog99=General public services, na_item=Total general government expenditure, unit=% of GDP.

Pre počet zamestnancov vo verejnej správe použi tabuľku nama_10_a64_e (filter nace_r2=O), pre mzdy štátu tabuľku gov_10a_main a pre počet obyvateľov na prepočet tabuľku demo_pjan. Dáta na tejto stránke boli stiahnuté priamo z API 16.7.2026.

Príklad zo života: Predstav si, že si zvedavý občan a chceš overiť, či číslo 5,5 % HDP naozaj sedí. Otvoríš odkaz na gov_10a_exp, v ľavom filtri prepneš geo na Slovakia a cofog99 na General public services — a uvidíš presne tie isté dáta, z ktorých táto stránka vychádza, priamo od Eurostatu.

← Štát v číslach — všetky témySúvisí s tým: Zadlžovanie štátu
Časť ceny chodu štátu sú úroky zo starého dlhu — pozri, ako sa dlh Slovenska vyvíjal od roku 1995. →