Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) každý rok vystaví štátu „vysvedčenie“ — či dokáže dlhodobo platiť dôchodky, zdravotníctvo a školy bez toho, aby dlh nekontrolovane rástol. Tu je najnovšie hodnotenie za rok 2025, s číslami priamo z oficiálnej správy.
Vyber si skupinu
Zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2025 (zverejnené 30.4.2026); podiel 65+ — Eurostat, demo_pjanind a proj_23np (EUROPOP2023).
Čo to znamená pre teba
HDP je hodnota všetkého, čo celá krajina za rok vyrobí a zarobí — všetky výplaty, tovary a služby dokopy (podrobné vysvetlenie). Keď RRZ povie „5,5 % HDP“, znamená to: z každých 100 €, ktoré Slovensko za rok zarobí, chýba 5,50 € na to, aby štát dlhodobo vyšiel s peniazmi.
Prepočítané na bežný život: aby boli verejné financie v poriadku, museli by sa každý rok trvalo nájsť navyše 7,9 mld. € (vyššie príjmy alebo nižšie výdavky). To je asi 1 458 € ročne na jedného obyvateľa — teda 121,5 € mesačne na osobu, alebo pri 4-člennej rodine približne 486 € mesačne, ktoré by táto „rodinná kasa“ musela nájsť navyše, aby vyšla aj o dvadsať, tridsať rokov, keď bude v krajine výrazne viac dôchodcov a menej pracujúcich. (Ide o vlastný prepočet z oficiálnej sumy RRZ a počtu obyvateľov Eurostatu, nie o priamy údaj RRZ.)
RRZ je nezávislý orgán zriadený ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti — dá sa na neho pozerať ako na „rodinného účtovníka štátu“: nerozhoduje, len nezávisle prepočítava a upozorňuje, ak sa niečo nezráta.
Ako sa ukazovateľ menil od roku 2012
Zdroj: RRZ, dátový súbor k Správe o dlhodobej udržateľnosti 2025, hárok T32 „Vývoj ukazovateľa dlhodobej udržateľnosti“. Zobrazená je vždy prvá zverejnená hodnota za daný rok (správa nasledujúceho aprílu) — RRZ čísla zvykne spätne mierne revidovať (napr. rok 2024 bol pôvodne 4,1 %, po revízii v správe 2026 sa spresnil na 5,3 %). Zelené pásmo = nízke riziko, žlté = stredné, oranžové = vysoké riziko.
Tabuľka po rokoch (zobraziť)
| Rok | Ukazovateľ (% HDP) | Pásmo |
|---|---|---|
| 2012 | 4,3 % | stredné riziko |
| 2013 | 3,0 % | stredné riziko |
| 2014 | 2,4 % | stredné riziko |
| 2015 | 1,4 % | stredné riziko |
| 2016 | -0,1 % | nízke riziko |
| 2017 | 1,1 % | stredné riziko |
| 2018 | 1,3 % | stredné riziko |
| 2019 | 4,2 % | stredné riziko |
| 2020 | 5,6 % | vysoké riziko |
| 2021 | 3,8 % | stredné riziko |
| 2022 | 5,5 % | vysoké riziko |
| 2023 | 6,2 % | vysoké riziko |
| 2024 | 4,1 % (prvý odhad, apríl 2025; neskôr revidovaný na 5,3 %) | stredné riziko |
| 2025 | 5,5 % | vysoké riziko |
Prečo financie nie sú dlhodobo udržateľné
Ukazovateľ 5,5 % HDP sa skladá z dvoch takmer rovnako veľkých častí: z toho, ako štát hospodári práve teraz, a z toho, čo ho čaká v budúcnosti kvôli starnutiu populácie.
Rozklad druhej časti — starnutie a ďalšie dlhodobé záväzky (2,5 p.b.):
Osobitne dôchodky: dnešný deficit dôchodkového systému je 1,5 % HDP, plus budúci nárast +0,7 p.b. — spolu 2,0 % HDP, čo je 36 % celého problému dlhodobej udržateľnosti.
Dnes a o 25 rokov: koľko dôchodcov pripadne na pracujúcich
Podľa projekcie Eurostatu (EUROPOP2023) pripadá dnes (2025) na 100 ľudí v produktívnom veku (20 – 64 rokov) asi 30,6 seniorov (65+). V roku 2050 to bude už 54,1 seniorov na 100 pracujúcich — takmer dvojnásobok. Inak povedané: dnes pripadajú na 1 dôchodcu asi 3,3 ľudí v pracovnom veku, v roku 2050 to budú už len necelí 1,8.
Zdroj: Eurostat, proj_23np (populačná projekcia EUROPOP2023, základný scenár). Definícia indexu podľa RRZ: podiel seniorov (65+) na 100 ľudí v produktívnom veku (20 – 64) — Graf 16, str. 21. RRZ vo vlastnom grafe kombinuje aj zdroje ŠÚ SR a OSN; čísla vyššie sú prepočítané výhradne z Eurostatu, aby si ich vedel overiť jedným klikom.
Najväčšie riziká do budúcnosti
RRZ tiež počíta, čo by ukazovateľ zhoršilo, keby sa niektoré predpoklady zmenili:
- Zvrátenie dôchodkovej reformy (zastropovanie veku + štedrejšia valorizácia) — zhoršenie o +2,1 p.b.
- Pomalšia, 10-ročná konsolidácia namiesto okamžitej — zhoršenie o +0,8 p.b.
- Trvalo horší makroekonomický vývoj (úroky, produktivita, nezamestnanosť) — zhoršenie o +0,7 p.b.
Kto zaplatí účet — dnešná alebo budúca generácia
RRZ počíta aj tzv. generačné účty — koľko kto počas života dostane z verejných financií a koľko do nich zaplatí. Priemerný človek narodený v roku 2025 podľa tohto prepočtu získa počas života o 126 000 € viac, ako do systému zaplatí. Súčasná (žijúca) populácia tak vytvorí pre budúcnosť dodatočné bremeno vo výške 89,4 % HDP — o 3 percentuálne body viac než minulý rok. Ak by mali tieto záväzky spolu s existujúcim čistým dlhom (54,4 % HDP) pokryť budúce generácie, každý jeden človek v budúcnosti by musel zaplatiť o 110 000 € viac, ako z rozpočtu dostane.
Porovnanie s Európskou úniou a susedmi
Európska komisia počíta pre všetky krajiny EÚ podobný, ale metodicky odlišný ukazovateľ (tzv. S2, iný horizont aj diskontná sadzba) — v dokumente Debt Sustainability Monitor radí Slovensko medzi krajiny s vysokým rizikom spôsobeným kombináciou aktuálneho stavu rozpočtu aj nákladov na starnutie. Keďže metodika RRZ a Európskej komisie nie je rovnaká, ich čísla sa nedajú jednoducho porovnávať v jednej tabuľke — preto táto stránka neuvádza konkrétne porovnávacie čísla so susednými krajinami, len odkaz na zdroj pre záujemcov o hlbšie porovnanie:
Over si každé číslo
- RRZ — Správa o dlhodobej udržateľnosti verejných financií za rok 2025 — hlavný zdroj, hlavné závery priamo na stránke.
- RRZ — plný analytický materiál (PDF) — definícia ukazovateľa (str. 8), hodnota za rok 2025 (str. 9), index závislosti (str. 21).
- RRZ — dátový súbor (XLSX) — hárok T32 obsahuje celý vývoj ukazovateľa od roku 2011.
- RRZ — Dlhová brzda — aktuálne sankčné pásma a stav Slovenska.
- Eurostat — demo_pjanind — podiel obyvateľov 65+ na Slovensku, aktuálne dáta.
- Eurostat — proj_23np — populačná projekcia EUROPOP2023 do roku 2050.
- Ústavný zákon č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti — zákonný základ RRZ a dlhovej brzdy.
Čo s tým môže urobiť občan
- Pozri si celú správu a jej zhrnutie na rrz.sk — RRZ ju zverejňuje každý rok k 30. aprílu.
- Pýtaj sa kandidátov a poslancov: „Aké trvalé opatrenia navrhujete na zlepšenie dlhodobej udržateľnosti — nie jednorazové, ale trvalé?“
- Sleduj vývoj dlhu a dlhovej brzdy — sú to dva úzko súvisiace ukazovatele.
- Choď voliť a porovnávaj sľuby s výsledkami — kto zaplatí za dnešné rozhodnutia, uvidíš aj v generačných účtoch vyššie.
Časté otázky
Najčastejšie otázky k dlhodobej udržateľnosti verejných financií Slovenska — čo znamená ukazovateľ 5,5 % HDP, z čoho sa skladá a čo naznačuje do budúcnosti.
Čo presne je „ukazovateľ dlhodobej udržateľnosti“?
Je to rozdiel medzi tým, ako dnes hospodári štát, a tým, ako by musel hospodáriť, aby dlh v 50-ročnom horizonte nepresiahol ústavný limit 50 % HDP (čo presne je HDP). Hovorí, o koľko percent HDP by sa muselo trvalo zlepšiť saldo verejných financií. Za rok 2025 je to 5,5 % HDP (7,9 mld. €).
RRZ delí výsledky do troch pásiem: pod 1 % HDP je nízke riziko, od 1 % do 5 % HDP stredné riziko a nad 5 % HDP vysoké riziko. Hodnota za rok 2025 patrí do pásma vysokého rizika.
Príklad zo života: Predstav si, že HDP je akoby ročná „výplata“ celej krajiny — súčet toho, čo všetci ľudia a firmy dokopy vyrobia a zarobia. Keď RRZ napíše 5,5 % HDP, hovorí tým: z každých 100 € tejto výplaty dnes chýba 5,50 €, aby štát vyšiel s peniazmi aj o 50 rokov.
Kto je RRZ a prečo majú tieto čísla veriť?
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) je nezávislý orgán zriadený ústavným zákonom o rozpočtovej zodpovednosti (493/2011 Z. z.). Jej úlohou je nezávisle prepočítavať a hodnotiť hospodárenie štátu — dá sa na ňu pozerať ako na „rodinného účtovníka štátu“: nerozhoduje, len počíta a upozorňuje, ak sa niečo nezráta.
Túto správu o dlhodobej udržateľnosti zverejňuje každý rok k 30. aprílu — najnovšiu, za rok 2025, zverejnila presne 30. 4. 2026.
Príklad zo života: Konkrétne: podobne ako si rodina občas necháva skontrolovať účtovníctvo nezávislým účtovníkom, aby vedela, či jej peniaze vychádzajú, má aj štát svojho „účtovníka“ — RRZ. Ten nehovorí, čo má štát robiť, len každý rok spočíta, či sa čísla dlhodobo zrátajú.
Prečo je za problém označené aj starnutie populácie?
Lebo s pribúdajúcimi rokmi bude na Slovensku výrazne viac dôchodcov a menej pracujúcich — podiel ľudí 65+ narastie z 18,8 % dnes na 28,4 % v roku 2050 (Eurostat). To automaticky zvyšuje budúce výdavky na dôchodky, zdravotníctvo a dlhodobú starostlivosť, aj keby sa dnešné hospodárenie štátu vôbec nezmenilo.
Presnejšie to ukazuje index závislosti: dnes pripadá na 100 ľudí v produktívnom veku (20 – 64 rokov) približne 30,6 seniorov (65+), v roku 2050 to má byť už 54,1 — takmer dvojnásobok. Podľa projekcie Eurostatu (EUROPOP2023) tak dnes pripadajú na jedného dôchodcu asi 3,3 pracujúcich, o 25 rokov to budú už len necelí 1,8.
Príklad zo života: Predstav si dedinu so 100 pracujúcimi ľuďmi. Dnes v nej žije približne 31 dôchodcov, ktorých títo pracujúci svojou prácou spoločne podporujú. O 25 rokov by v tej istej dedine muselo tých istých 100 pracujúcich uživiť už 54 dôchodcov — teda skoro o polovicu viac ľudí v dôchodku pri rovnakom počte pracujúcich.
Koľko je 5,5 % HDP v skutočných eurách — a čo to znamená pre bežnú rodinu?
Aby boli verejné financie dlhodobo v poriadku, museli by sa každý rok trvalo nájsť navyše približne 7,9 mld. € — buď vo vyšších príjmoch, alebo v nižších výdavkoch. Po prepočte tejto sumy na počet obyvateľov Slovenska to vychádza na približne 1 458 € ročne na jedného obyvateľa, teda asi 121,5 € mesačne na osobu.
Ide o vlastný prepočet zo sumy RRZ a počtu obyvateľov podľa Eurostatu, nie o priamy údaj RRZ — RRZ sumu na obyvateľa sama neuvádza.
Príklad zo života: Predstav si štvorčlennú rodinu — dvoch rodičov a dve deti. Po prepočte vyššie uvedenej sumy na obyvateľa by na takú rodinu vychádzalo približne 486 € mesačne navyše, ktoré by musela „rodinná kasa“ štátu trvalo nájsť, aby verejné financie vyšli aj o dvadsať, tridsať rokov.
Z čoho sa presne skladá tento ukazovateľ 5,5 % HDP?
Ukazovateľ sa skladá z dvoch takmer rovnako veľkých častí. Prvá časť, +2,7 percentuálneho bodu (p.b.), je aktuálny stav verejných financií — dnešný deficit a dlh nad limitom. Druhá časť, +2,5 p.b., sú náklady spojené so starnutím populácie a ďalšie dlhodobé záväzky.
Túto druhú časť RRZ ďalej rozkladá: dlhodobá starostlivosť pridáva 0,9 p.b., budúci nárast dôchodkov 0,7 p.b., zdravotníctvo 0,6 p.b., pokles príjmov z majetku 0,6 p.b., zatiaľ čo pokles sociálnych transferov ukazovateľ mierne znižuje o 0,3 p.b. Samotné dôchodky — dnešný deficit 1,5 % HDP plus budúci nárast 0,7 p.b. — tvoria dokopy 2,0 % HDP, čo je približne 36 % celého problému.
Príklad zo života: Predstav si rodinný rozpočet, kde je problém z dvoch dôvodov naraz: časť peňazí chýba už dnes, lebo sa minie viac, než sa zarobí, a časť bude chýbať v budúcnosti, lebo pribudnú ďalší členovia rodiny, ktorí prestanú pracovať a budú potrebovať starostlivosť. Presne tak sa delí aj tento ukazovateľ — na „dnešok“ a na „zajtrajšok“, takmer na polovicu.
Čo by mohlo situáciu s dlhodobou udržateľnosťou ešte zhoršiť?
RRZ okrem hlavného čísla počíta aj rizikové scenáre — čo by sa stalo, keby sa niektoré predpoklady zmenili k horšiemu. Tri najväčšie riziká, ktoré uvádza: zmena parametrov dôchodkového systému (zastropovanie dôchodkového veku spolu so štedrejšou valorizáciou) by ukazovateľ zhoršila o +2,1 p.b., pomalšia 10-ročná konsolidácia verejných financií namiesto okamžitej o +0,8 p.b. a trvalo horší makroekonomický vývoj (vyššie úroky, nižšia produktivita, vyššia nezamestnanosť) o +0,7 p.b.
Tieto scenáre sú prepočty RRZ, nie predpoveď toho, čo sa určite stane — ukazujú len, ktoré faktory majú na výsledok najväčší vplyv.
Príklad zo života: Predstav si, že rodinný rozpočet je už teraz napnutý. Keby sa navyše zvýšili splátky (horší makroekonomický vývoj) alebo by sa rodina rozhodla šetriť pomalšie, než v skutočnosti potrebuje (pomalšia konsolidácia), diera v rozpočte by sa ešte prehĺbila — presne to isté RRZ počíta pre celý štát.
Kto zaplatí účet — dnešná, alebo budúca generácia?
RRZ na to počíta takzvané generačné účty — koľko kto počas celého života dostane z verejných financií a koľko do nich zaplatí. Podľa tohto prepočtu priemerný človek narodený v roku 2025 počas svojho života získa o 126 000 € viac, ako do systému zaplatí.
Súčasná (dnes žijúca) populácia tak pre budúcnosť vytvára dodatočné bremeno vo výške 89,4 % HDP — o 3 percentuálne body viac než pred rokom. Ak by toto bremeno spolu s existujúcim čistým dlhom (54,4 % HDP, pozri aj Zadlžovanie Slovenska) mali zaplatiť budúce generácie, vychádza to tak, že každý človek v budúcnosti by musel do systému zaplatiť o 110 000 € viac, ako z neho počas života dostane.
Príklad zo života: Predstav si dve rodiny, ktoré si medzi sebou požičiavajú — jedna dnes minie viac, než zarobí, a účet za to pošle tej druhej, ktorá príde neskôr. Presne tak fungujú generačné účty: kto sa narodí dnes, dostane podľa prepočtu RRZ v priemere výrazne viac, než odvedie, zatiaľ čo budúce generácie by museli doplácať.
Prečo je najnovšie číslo za rok 2025 a prečo sa čísla niekedy menia?
RRZ zverejňuje Správu o dlhodobej udržateľnosti raz ročne, vždy k 30. aprílu. Najnovšia správa, za rok 2025, vyšla presne 30. 4. 2026 — je to teda naozaj najaktuálnejšie oficiálne číslo, novšie zatiaľ neexistuje.
Čísla sa navyše môžu spätne meniť: prehľad vývoja ukazovateľa vždy zobrazuje prvú zverejnenú hodnotu za daný rok, ale RRZ ju neskôr môže mierne revidovať podľa novších dát. Napríklad rok 2024 bol pôvodne, v apríli 2025, zverejnený ako 4,1 % HDP, no v správe za rok 2026 bol spresnený na 5,3 % HDP.
Príklad zo života: Predstav si, že si necháš urobiť predbežné ročné vyúčtovanie domácnosti hneď po Novom roku, no účtovník ho o rok neskôr, keď má už všetky doklady, mierne opraví. Presne to sa stalo s rokom 2024 — prvý odhad 4,1 % HDP sa neskôr spresnil na 5,3 % HDP.
← Štát v číslach — všetky témySúvisiace: Zadlžovanie Slovenska a dlhová brzda