Čo nás stojí štátny dlh (úroky)

Úrok je poplatok za to, že si štát peniaze požičal a ešte ich nevrátil — podobne ako pri hypotéke sa platí úrok každý mesiac, kým sa nesplatí istina (dlžná suma). Je to vlastne „nájomné“ za požičané peniaze: platí sa dokola, kým dlh trvá, a ide navyše k akémukoľvek splácaniu samotnej pôžičky.

Slovensko dlh dlhodobo nespláca, len ho refinancuje — starý dlh nahrádza novým. Preto úroky platíme z roka na rok znova, aj keď sa na istinu nič nesplatilo. V roku 2025 to bolo 2,12 mld €.

Refinancovanie znamená, že keď treba splatiť starý dlh, štát namiesto toho, aby ho vyplatil z vlastných peňazí, získa nové peniaze (napríklad vydaním nových štátnych dlhopisov) a nimi starý dlh nahradí. Istina — teda samotná dlžná suma — sa tak nezmenšuje, len sa „prehadzuje“ z jednej pôžičky do druhej.

To je rozdiel oproti napríklad hypotéke, kde bežná mesačná splátka obsahuje aj kúsok istiny aj úrok, takže dlh sa časom reálne zmenšuje. Pri štátnom dlhu Slovenska sa namiesto toho dlhodobo platí najmä úrok, kým istina zostáva alebo aj rastie.

Je to prepočet celkovej sumy zaplatenej na úrokoch v roku 2025 (2,12 mld €) na počet obyvateľov Slovenska — vyjde tak približne 391 € na jedného človeka za rok, deti aj dôchodcov nevynímajúc. Nejde o skutočný poplatok, ktorý by niekto platil priamo a osobitne — v skutočnosti sa tieto peniaze berú z celkových daňových príjmov štátu, prepočet len pomáha predstaviť si veľkosť sumy.

Suma 391 € zodpovedá zhruba 24 % priemernej mesačnej mzdy na Slovensku, ktorá bola v roku 2025 podľa Štatistického úradu SR 1 620 €.

Stránka priamo neuvádza, čo konkrétne by sa za tieto peniaze dalo kúpiť, ale porovnáva úroky s inými veľkými položkami rozpočtu. Za rok 2024 (posledný rok, za ktorý sú porovnateľné dáta) zaplatilo Slovensko na úrokoch 1,85 mld € — čo je približne 28 % toho, čo v tom istom roku minulo na celé školstvo (6,68 mld €), a približne 21 % výdavkov na zdravotníctvo (9,02 mld €).

Inak povedané, z každých 100 €, ktoré štát v roku 2024 minul, smerovalo 14,61 € na zdravotníctvo, 10,82 € na školstvo a 3,00 € len na úroky z dlhu — teda takmer tretina toho, čo ide na školstvo, sa minie len na „nájomné“ za dlh.

Pôsobia dva vplyvy naraz: po prvé, samotný dlh výrazne narástol — z 45,4 mld € v roku 2019 na 84,0 mld € v roku 2025. Po druhé, úrokové sadzby v eurozóne od roku 2022 stúpli, pretože Európska centrálna banka bojovala s infláciou, takže aj nové štátne dlhopisy sa vydávajú za drahšie úroky než v rokoch 2015 – 2021.

Výsledok vidno na vývoji súm: z 1,43 mld € v roku 2023 na 1,85 mld € v roku 2024 a 2,12 mld € v roku 2025 — najviac v histórii samostatného Slovenska.

Preto, lebo úrok sa platí z celého dlhu, ktorý štát dlhuje — nielen z tej časti, ktorú si požičal práve tento rok. Aj keby štát v danom roku ani euro nepožičal navyše, stále musí platiť úrok za všetok dlh nahromadený v minulých rokoch, kým sa nesplatí (respektíve kým sa nerefinancuje).

Preto pri porovnaní úrokov podľa jednotlivých období môžu byť vysoké čísla zo staršieho obdobia spôsobené aj vysokými úrokovými sadzbami z 90. rokov, nie len veľkosťou vtedajšieho dlhu — dlh sa totiž hromadí a jeho cena (úrok) sa platí ešte roky po tom, čo bol požičaný.

V porovnaní so susedmi je to stredná hodnota — menej než v Poľsku (2,5 % HDP) a Maďarsku (3,8 % HDP), o niečo viac než v Česku (1,3 % HDP), mierne menej než priemer EÚ27 (1,9 % HDP) a mierne menej než v Rakúsku (1,6 % HDP).

Percento z HDP (HDP je hodnota všetkého, čo krajina za rok vyrobí a zarobí) je férovejšie porovnanie medzi krajinami než holé eurá, lebo zohľadňuje veľkosť ekonomiky. Presnejšie hodnotenie, či je táto úroveň dlhodobo udržateľná, robí nezávislá Rada pre rozpočtovú zodpovednosť.

Údaje na tejto stránke (Eurostat, Štatistický úrad SR) merajú len to, koľko štát na úrokoch celkovo zaplatí — nie komu presne peniaze idú. Vieme, že štát si peniaze požičiava aj vydávaním štátnych dlhopisov, takže úrok dostáva ten, kto tieto dlhopisy drží.

Presné zloženie veriteľov (kto konkrétne dlhopisy vlastní a za aký výnos) z dát na tejto stránke nevyplýva. Sleduje ho ARDAL — Agentúra pre riadenie dlhu a likvidity, ktorá dlh štátu spravuje.