Slovensko je do Európskej únie čistým prijímateľom peňazí — z Bruselu k nám tečie viac, než tam odvedieme. Tu je prehľad, koľko nám EÚ na jednotlivé sedemročné obdobia pridelila, koľko sme z toho stihli minúť, a ako si stojíme oproti Česku, Poľsku, Maďarsku a Rakúsku.
Vyber si skupinu
Eurofondy na Slovensku — základné čísla
Zdroj: Európska komisia — Cohesion Open Data a Plán obnovy SR, dáta stiahnuté 16.7.2026.
Čo to znamená pre teba
Slovensko je v kohéznej politike EÚ (spoločnom programe EÚ na dobiehanie chudobnejších regiónov — vysvetlenie nižšie) dlhodobo tzv. čistým prijímateľom: dostávame z Bruselu výrazne viac, než tam odvedieme cez členský príspevok. Na aktuálne sedemročné obdobie 2021 – 2027 má Slovensko pridelených 14,03 mld €. Rozpočítané na bežný život to vyzerá takto:
- 2 589 € pripadá na jedného obyvateľa Slovenska za celé sedemročné obdobie — teda v priemere asi 370 € ročne.
- Na 4-člennú rodinu je to zhruba 1 480 € ročne.
- Presne toľko v priemere každý rok „investuje“ EÚ do slovenských ciest, škôl, nemocníc, digitalizácie či firiem cez tento jeden program — navyše k tomu bežia posledné platby samostatného Plánu obnovy (pozri nižšie).
Tieto peniaze majú ale termín. Ak sa neminú na schválené projekty do konca obdobia (plus zákonná lehota na doplatenie), prepadnú a vrátia sa späť do rozpočtu EÚ. Preto je dôležité nielen to, koľko nám EÚ pridelila, ale aj koľko sme z toho reálne stihli minúť.
Piktogram: z každých 100 €, ktoré má Slovensko pridelených na obdobie 2021 – 2027, sme si k 16.7.2026 vyzdvihli 31 €. Zvyšných 69 € čaká na projekty, ktoré musia byť schválené a preplatené do konca obdobia. Zdroj: Európska komisia, Cohesion Open Data (dataset pbbz-hmfu).
Ako je na tom Slovensko oproti susedom (obdobie 2021 – 2027)
Percento vyčerpania ukazuje, koľko z pridelenej sumy už krajina reálne dostala preplatené od Európskej komisie — nie koľko má len naplánované alebo zazmluvnené. Slovensko je s 30,9 % mierne nad priemerom EÚ (27,9 %), za Českom a Rakúskom, ale pred Poľskom a Maďarskom.
Vývoj v čase: tri programové obdobia
Namiesto „podľa vlád“ (obdobia eurofondov sa naprieč vládami prelínajú a jedno obdobie trvá 7 rokov plus doplatky) je vecnejšie sledovať vývoj podľa programových období — presne tak, ako ich definuje samotná EÚ.
| Obdobie | Pridelené SR | Vyčerpané SR | % vyčerpania | Stav |
|---|---|---|---|---|
| 2007 – 2013 | 11,50 mld € | 10,93 mld € | 95,1 % | uzavreté |
| 2014 – 2020 | 16,60 mld € | 16,48 mld € | 99,2 % | uzavreté (doplatky do 2025) |
| 2021 – 2027 | 14,03 mld € | 4,33 mld € | 30,9 % | prebieha |
Zdroj: Európska komisia, Cohesion Open Data — datasety SF 2007-2013 Funds Absorption Rate, ESIF 2014-2020 EU payments (timeseries) a 2021-2027 EU payment details (timeseries), stiahnuté 16.7.2026. Posledné dve obdobia zahŕňajú aj neskoršie doplatky po formálnom konci obdobia (tzv. n+2/n+3 pravidlo — vysvetlenie nižšie), preto % vyčerpania stále mierne rastie aj po roku, ktorým sa obdobie oficiálne končí.
Vidno jasný vzorec: čím staršie a uzavretejšie obdobie, tým vyššie % vyčerpania — pretože krajiny mali čas doťahovať aj posledné platby. Obdobie 2021 – 2027 ešte len beží (formálne končí koncom roka 2027, s doplatkami do roku 2030), takže 30,9 % k polovici roka 2026 nie je zlé číslo — je to skôr priebežný stav než konečné hodnotenie.
Osobitný prípad: Plán obnovy
Popri klasických eurofondoch (kohézna politika) beží od roku 2021 ešte jeden, samostatný balík peňazí: Plán obnovy (anglicky Recovery and Resilience Facility, skratka RRF) — mimoriadne pôžičky a granty EÚ na spamätanie sa z pandémie covidu. Slovensko má z neho vyčlenených 6,408 mld €, celé formou grantu (peniaze, ktoré sa nemusia splácať).
Podmienka je prísna: všetky reformy a investície musia byť dokončené do augusta 2026 — teda o pár týždňov od dnešného dňa. Peniaze sa navyše vyplácajú len za reálne splnené míľniky (napr. postavená nemocnica, spustený digitálny systém, prijatý zákon) — nie vopred.
| Platba | Suma | Stav |
|---|---|---|
| Predfinancovanie (13 %) | 822,7 mil € | vyplatené |
| 1. – 6. platba | 3 676,5 mil € | vyplatené |
| 7. platba | čiastočne pozastavená | 1 z 18 cieľov nesplnený |
| 8. a 9. platba | 735 mil € + 647 mil € | plánované, posledné do konca 2026 |
Vyplatené k 16.7.2026 spolu približne 4,50 mld €, teda 70 % z celého balíka 6,408 mld €. Zdroj: Európska komisia — Plán obnovy Slovenska, tlačové správy k jednotlivým platbám a planobnovy.sk — Semafor žiadostí o platbu (9 platieb pokrýva celý plán, stav k 9.7.2026).
Prípad 7. platby je dobrá ukážka toho, ako to funguje v praxi: Slovensko splnilo 17 z 18 dohodnutých cieľov, jeden (fungovanie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti) je sporný pre zásah Ústavného súdu SR do súvisiaceho zákona — kým sa vec nevyjasní, Komisia zodpovedajúcu časť platby pozastavila. Inak povedané: EÚ platí len za to, čo sa reálne splní.
Porovnanie so susedmi — tri obdobia vedľa seba
| Krajina | 2007 – 2013 | 2014 – 2020 | 2021 – 2027* |
|---|---|---|---|
| Česko | 97,6 % | 99,4 % | 35,6 % |
| Rakúsko | 92,8 % | 95,9 % | 35,3 % |
| Slovensko | 95,1 % | 99,2 % | 30,9 % |
| Poľsko | 100,0 % | 99,3 % | 27,5 % |
| Maďarsko | 97,7 % | 98,9 % | 23,4 % |
| Priemer EÚ | 98,0 % | 98,4 % | 27,9 % |
* obdobie 2021 – 2027 ešte prebieha — čísla sú priebežné, nie konečné. Zdroj: Európska komisia, Cohesion Open Data (datasety kk86-ceun, gayr-92qh, pbbz-hmfu), stiahnuté 16.7.2026.
Zaujímavosť: v predchádzajúcich dvoch obdobiach doťahovalo takmer každé z týchto piatich štátov svoje čerpanie k 95 – 100 % — aj Rakúsko, ktoré ako bohatšia krajina dostáva z eurofondov výrazne menej, ale to, čo dostane, si vie vybrať takmer celé. Rozdiely medzi krajinami sú v strede obdobia (ako teraz, pri 2021 – 2027) väčšie než na konci — preto je priebežné porovnanie potrebné čítať opatrne.
Over si každé číslo
Európska komisia — Cohesion Open Data (kohézna politika, štrukturálne fondy)
- Cohesion Open Data — stránka Slovenska — súhrnný pohľad na všetky programy SR.
- Dataset: SF 2007-2013 Funds Absorption Rate — % vyčerpania podľa krajiny a roka (funguje aj cez API, filter
country=Slovakia&fund=TOTAL). - Dataset: Total EU Allocations Per MS For 2007-2013 — pridelené sumy podľa krajiny.
- Dataset: ESIF 2014-2020 EU payments (timeseries) — plánované aj preplatené sumy po programoch a rokoch.
- Dataset: 2021-2027 EU payment details (timeseries) — aktuálny stav čerpania bežiaceho obdobia (funguje aj cez API v JSON).
Plán obnovy (RRF)
- Európska komisia — Plán obnovy Slovenska — celý plán, všetky rozhodnutia o platbách a tlačové správy.
- Recovery and Resilience Scoreboard — oficiálny prehľadový nástroj EÚ pre všetky krajiny.
- planobnovy.sk — Semafor žiadostí o platbu — slovenský portál s detailom všetkých 9 platieb a míľnikov (Úrad podpredsedu vlády SR pre plán obnovy a znalostnú ekonomiku).
Ostatné
- Eurostat — počet obyvateľov SR (dataset tps00001), použité na prepočet na 1 obyvateľa.
Čo s tým môže urobiť občan
- Pozri si mapu projektov Plánu obnovy a Cohesion Open Data — nájdeš tam aj projekty vo svojom okolí.
- Pýtaj sa poslancov a starostov: „Koľko eurofondov naša obec/kraj doteraz vyčerpala a na čo?“ — odpoveď má obsahovať čísla, nie len sľuby (pozri Kritické myslenie).
- Ak vidíš podozrivé nakladanie s eurofondmi, môžeš to nahlásiť cez formulár Plánu obnovy alebo Úradu pre verejné obstarávanie.
- Choď voliť a sleduj, či sa sľubované projekty naozaj dokončia do termínu — nedočerpané peniaze sa už nedajú vrátiť späť.
Časté otázky
Najčastejšie otázky k tomu, koľko peňazí Slovensko z EÚ dostáva, ako rýchlo ich čerpá a v čom sa líšia klasické eurofondy od Plánu obnovy.
Prečo Slovensko z EÚ dostáva viac peňazí, než tam posiela?
Rozpočet EÚ v rámci kohéznej politiky je nastavený tak, že bohatšie krajiny (merané cez HDP na obyvateľa — HDP je hodnota všetkého, čo celá krajina za rok vyrobí a zarobí) do spoločného rozpočtu prispievajú relatívne viac a chudobnejšie regióny z neho čerpajú relatívne viac, aby sa životná úroveň naprieč EÚ postupne vyrovnávala.
Slovensko je stále pod priemerom EÚ, preto je dlhodobo takzvaným čistým prijímateľom — z Bruselu k nám tečie viac, než tam odvedieme.
Príklad zo života: Predstav si spoločnú kasičku susedov v bytovke, do ktorej bohatší prispievajú viac a chudobnejší menej, no každý si z nej môže vziať na spoločné opravy. Slovensko je v tejto kasičke zatiaľ medzi tými, čo si berú viac, než do nej vložia — vidno to na opravených cestách, škôlkach či nemocniciach v okolí.
Koľko eurofondov pripadá v priemere na jedného obyvateľa Slovenska?
Za celé sedemročné obdobie 2021 – 2027 pripadá na jedného obyvateľa Slovenska 2 589 € z eurofondov — v priemere teda asi 370 € ročne na človeka.
Ide o priemer za celú krajinu, nie o peniaze, ktoré niekto dostane na účet. Sú to prostriedky na cesty, školy, nemocnice, digitalizáciu či podporu firiem, ktoré sa čerpajú postupne cez schválené projekty.
Príklad zo života: Predstav si štvorčlennú rodinu. Podľa čísel vyššie na ňu pripadá približne 1 480 € eurofondov ročne — to je po prepočte zhruba 123 € mesačne. Presne toľko v priemere každý mesiac „investuje“ EÚ do ciest, škôl, nemocníc či firiem v prepočte na takúto rodinu.
Čo znamená, že sme „vyčerpali len 31 %“ — prišli sme o zvyšok?
Nie, o nič sme neprišli. 31 % je priebežný stav v polovici sedemročného obdobia 2021 – 2027, ktoré formálne končí až koncom roka 2027 (s doplatkami do roku 2030).
Zvyšných 69 % čaká na schválené a zrealizované projekty — čerpajú sa priebežne, ako sa projekty dokončujú a preplácajú. Riziko je len v tom, že sa časť z nich nestihne minúť do konca lehoty.
Príklad zo života: Predstav si to ako rozpočet na viacročnú rekonštrukciu bytovky, kde je vopred schválených 100 €. Po polovici času je preplatených 31 € za dokončené práce, zvyšných 69 € čaká, kým sa dorobia a vyúčtujú ďalšie časti projektu — nejde o stratu, len o to, že práca ešte nie je hotová.
Čo sa stane s eurofondmi, ktoré sa do konca obdobia nestihnú minúť?
Ak sa peniaze pridelené na dané sedemročné obdobie nepoužijú na schválené a preplatené projekty do konca lehoty (vrátane zákonnej lehoty na doplatenie), prepadnú a vrátia sa späť do spoločného rozpočtu EÚ.
Preto nie je dôležité len to, koľko peňazí bolo Slovensku pridelených, ale hlavne koľko z toho reálne stihneme minúť na schválené projekty do termínu.
Príklad zo života: Predstav si darčekovú poukážku na nákup s platnosťou do určitého dátumu. Ak ju do termínu neminieš, prepadne a obchod si peniaze necháva. Podobne fungujú aj eurofondy — z pridelených 14,03 mld € na obdobie 2021 – 2027 Slovensko zatiaľ vyčerpalo 4,33 mld €, zvyšok musí stihnúť minúť na schválené projekty do konca lehoty.
Aký je rozdiel medzi eurofondmi a Plánom obnovy?
Eurofondy (kohézna politika EÚ) sú stály, opakujúci sa program EÚ na sedemročné obdobia, ktorý beží od roku 1988. Plán obnovy (anglicky Recovery and Resilience Facility, skratka RRF) je naproti tomu jednorazový mimoriadny balík peňazí z rokov 2021 – 2026, vytvorený špeciálne na obnovu ekonomík po pandémii covidu a financovaný spoločným dlhom EÚ.
Obidva zdroje idú na Slovensko súbežne, ale majú iné pravidlá aj iné termíny — eurofondy na obdobie 2021 – 2027 majú termín do konca roka 2027 (s doplatkami do 2030), Plán obnovy musí byť celý dokončený do augusta 2026.
Príklad zo života: Predstav si to ako dve rôzne pomoci pre jednu domácnosť — jedna je dlhodobá a pravidelná, opakuje sa každých sedem rokov (eurofondy), druhá je jednorazová mimoriadna pomoc s presným termínom (Plán obnovy, 6,408 mld € formou grantu, ktoré sa nemusia vracať, ale musia sa minúť do augusta 2026).
Prečo bola časť siedmej platby Plánu obnovy pozastavená?
Platby z Plánu obnovy sa vyplácajú len za reálne splnené míľniky — napríklad postavenú nemocnicu, spustený digitálny systém alebo prijatý zákon — nie vopred. Pri siedmej platbe Slovensko splnilo 17 z 18 dohodnutých cieľov.
Jeden cieľ, týkajúci sa fungovania Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, zostal sporný pre zásah Ústavného súdu SR do súvisiaceho zákona. Kým sa vec nevyjasní, Európska komisia zodpovedajúcu časť platby pozastavila.
Príklad zo života: Predstav si zoznam 18 dohodnutých úloh, za ktoré dostaneš odmenu až po ich odovzdaní. Ak odovzdáš 17 z 18 a jedna zostane sporná, dostaneš zaplatené len za tých 17 — zvyšok počká, kým sa nevyjasní, či je v poriadku aj posledná úloha. Presne to sa stalo so siedmou platbou Plánu obnovy.
Ako si Slovensko stojí v čerpaní eurofondov oproti susedným krajinám?
Na obdobie 2021 – 2027 malo Slovensko k 16.7.2026 vyčerpaných 30,9 % pridelených eurofondov — mierne nad priemerom EÚ, ktorý je 27,9 %. Pred Slovenskom sú Česko (35,6 %) a Rakúsko (35,3 %), za ním Poľsko (27,5 %) a Maďarsko (23,4 %).
Percento vyčerpania ukazuje, koľko z pridelenej sumy krajina už reálne dostala preplatené od Európskej komisie — nie koľko má len naplánované alebo zazmluvnené. Keďže obdobie ešte prebieha, poradie sa môže do konca výrazne zmeniť.
Príklad zo života: Predstav si päť susedov, ktorí dostali každý inú sumu na opravu spoločného dvora a postupne si ju vyúčtovávajú. Slovensko má po prepočte preplatených približne o 3 percentuálne body viac, než je priemer celej skupiny, o zhruba 4,7 bodu menej ako Česko, ale o približne 7,5 bodu viac ako Maďarsko — poradie sa však môže do konca obdobia ešte poriadne premiešať.
Prečo je čerpanie eurofondov 2021 – 2027 nižšie ako pri minulých obdobiach?
Pretože obdobie 2021 – 2027 ešte stále beží — formálne sa končí až koncom roka 2027, s doplatkami do roku 2030 — kým predchádzajúce dve obdobia sú už uzavreté. Obdobie 2007 – 2013 dosiahlo 95,1 % vyčerpania a obdobie 2014 – 2020 až 99,2 %, pretože krajiny mali dosť času doťahovať aj posledné platby.
Platí jasný vzorec: čím staršie a uzavretejšie obdobie, tým vyššie percento vyčerpania. Preto 30,9 % v polovici bežiaceho obdobia 2021 – 2027 nie je zlé číslo — je to skôr priebežný stav než konečné hodnotenie, ktoré sa bude ešte niekoľko rokov dvíhať.
Príklad zo života: Predstav si trojicu projektov v obci, z ktorých dva sú už dávno dokončené a vyúčtované na 95 až 99 %, a tretí ešte len beží v polovici svojho trvania. Nie je fér porovnávať hotový projekt s rozostavaným — preto sa aj pri eurofondoch 2021 – 2027 oplatí počkať na koniec obdobia, než sa dá povedať, ako si Slovensko naozaj viedlo.
Súvisiace: Slovník pojmov · Zadlžovanie Slovenska