Slovensko, jeho mestá, nemocnice aj školy každý rok nakúpia tovary, stavebné práce a služby za miliardy eur — od kancelárskeho papiera cez autobusy až po diaľnice. Tento proces sa volá verejné obstarávanie a má jedno hlavné pravidlo: firmy majú medzi sebou súťažiť, aby štát kúpil najlepšie a najlacnejšie.
Vyber si skupinu
Verejné obstarávanie na Slovensku v číslach
Zdroj: Úrad pre verejné obstarávanie SR – Informácia o celkovom štatistickom vyhodnotení procesu verejného obstarávania za rok 2025 (predložené vláde SR 3.6.2026); prepočet na obyvateľa je vlastný, z populácie SR podľa Eurostatu.
Čo to znamená pre teba
Za rok 2025 štát, obce, kraje aj nemocnice minuli vo verejnom obstarávaní 9 163 miliónov eur. Prepočítané na každého obyvateľa Slovenska je to asi 1 691 € ročne – na 4-člennú rodinu vyše 6 700 €. Tieto peniaze nevidíš priamo vo výplate, ale kupujú sa za ne cesty, školské obedy, lieky do nemocníc či nová technika na úrade.
Príklad zo života: keď si malá obec chce kúpiť novú kosačku na cintorín za sumu nad zákonným limitom, nemôže si jednoducho zavolať známeho predajcu – zákon jej prikazuje najprv vyhlásiť súťaž. Ak sa prihlásia tri firmy, obec porovná ceny a väčšinou ušetrí. Ak príde len jedna firma, obec často nemá inú možnosť než kúpiť za cenu, akú si tá firma povie – chýba porovnanie.
Presne to sa deje pri štvrtine zmlúv na Slovensku. V roku 2025 pripadali na jednu uzavretú zmluvu v priemere 3,1 ponuky, no 2 473 z 10 114 zmlúv (24,5 %) malo ponuku len od jedinej firmy.
Slovensko a susedia: koľko súťaží má len jedného uchádzača?
Európska komisia každý rok meria, v koľkých verejných súťažiach sa objaví len JEDEN uchádzač – vtedy chýba akákoľvek konkurencia na cenu. Za rok 2024 (najnovšie porovnateľné dáta) je na tom Slovensko lepšie než všetci štyria susedia aj priemer EÚ:
Zdroj: Európska komisia, Single Market and Competitiveness Scoreboard, reportovacie obdobie 1/2024 – 12/2024 (dáta pre Slovensko, aj Česko, Poľsko, Maďarsko a Rakúsko).
Aj keď je slovenské číslo najnižšie spomedzi susedov, samotná Európska komisia ho stále hodnotí ako neuspokojivé – jej vlastná stupnica považuje za dobrý výsledok 10 % a menej, za zlý viac ako 20 % (metodika a hranice hodnotenia). Slovensko je teda lepšie ako okolie, ale ešte nie na „zelenom“ čísle.
Vývoj objemu obstarávania na Slovensku
Presné porovnanie viacerých rokov za sebou ponúka národná štatistika Úradu pre verejné obstarávanie (ÚVO) – metodika sa mierne líši od európskeho porovnania vyššie, preto čísla nie sú navzájom zamieňateľné:
| Rok | Ukončené postupy | Hodnota zmlúv (mil. €) | Zmlúv len s 1 ponukou |
|---|---|---|---|
| 2022 | 5 342 | 7 150,779 | 27,7 % |
| 2023* | 4 383 | 5 420,114 | 32,9 % |
| 2024 | 7 621 | 7 431,367 | nezverejnené |
| 2025 | 8 004 | 9 163,198 | 24,5 % |
* Rok 2023 je v správe ÚVO iba za obdobie do 30.9.2023 (prechod na nový systém eForms) – nejde o plný kalendárny rok, preto sa jeho objem priamo neporovnáva s ostatnými rokmi. Údaj o podiele zmlúv s jednou ponukou za rok 2024 chýba, lebo ho ÚVO v danom ročníku nezverejnil. Zdroj: ÚVO, ročné materiály na rokovanie vlády SR za roky 2022, 2023, 2024 a 2025.
Porovnanie so susedmi a priemerom EÚ (rok 2024)
Okrem podielu súťaží s jedným uchádzačom meria Európska komisia aj ďalšie znaky kvalitného obstarávania – tu je Slovensko v porovnaní so susedmi na viacerých ukazovateľoch naraz (stĺpec SK je zvýraznený). Jeden z ukazovateľov porovnáva zverejnenú hodnotu súťaží s HDP – HDP je hodnota všetkého, čo celá krajina za rok vyrobí a zarobí, teda všetky výplaty, tovary a služby dokopy (podrobné vysvetlenie). Napríklad 6,4 % HDP znamená: z každých 100 €, ktoré Slovensko za rok zarobí, sa za 6,40 € zverejní hodnota súťaže na spoločnom portáli EÚ pre verejné súťaže.
| Ukazovateľ (2024) | SK | CZ | PL | HU | AT | EÚ priemer |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Súťaž s 1 uchádzačom | 24 % | 40 % | 56 % | 34 % | 36 % | 28 % |
| Zákazka bez vyhlásenia súťaže | 4 % | 10 % | 7 % | 4 % | 12 % | 5 % |
| Zverejnená hodnota (% HDP) | 6,4 % | 3,7 % | 7,6 % | 4,4 % | 7,1 % | 5,8 % |
| Vyhodnotenie len podľa najnižšej ceny | 96 % | 82 % | 56 % | 54 % | 27 % | 54 % |
| Rýchlosť rozhodnutia (dni) | 67 | 60 | 54 | 87 | 76 | 74 |
| Malé firmy medzi dodávateľmi | 91 % | 77 % | 64 % | 72 % | 82 % | 71 % |
| Ponuky od malých firiem | 88 % | 75 % | 60 % | 72 % | 51 % | 72 % |
| Súťaže rozdelené na časti | 24 % | 18 % | 47 % | 45 % | 11 % | 32 % |
Zdroj: Európska komisia, Single Market and Competitiveness Scoreboard (SK, CZ, PL, HU, AT), reportovacie obdobie 1–12/2024.
Over si každé číslo
Úrad pre verejné obstarávanie SR (ÚVO)
- Štatistické vyhodnotenie verejného obstarávania za rok 2025, strana 5 – celkový objem 9 163,198 mil. € a 8 004 postupov; strana 18 – podiel zmlúv s jednou ponukou 24,5 % (ak odkaz na PDF časom prestane platiť, materiál znova nájdeš na landing stránke roka 2025).
- To isté za rok 2024, strana 6 – objem 7 431,367 mil. € a 7 621 postupov (landing stránka).
- To isté za rok 2023, strana 20 – podiel jednej ponuky 32,9 %; pozor, dáta sú len za obdobie do 30.9.2023 (landing stránka).
- To isté za rok 2022, strana 20 – podiel jednej ponuky 27,7 % (landing stránka).
- Vestník verejného obstarávania – tu úrad zverejňuje jednotlivé oznámenia o súťažiach.
Európska komisia
- Single Market Scoreboard – údaje pre Slovensko – tabuľka „Access to public procurement“, priamo v tele stránky.
- Metodika a hranice hodnotenia (zelená/červená).
Nástroj pre občana
- Centrálny register zmlúv (CRZ) – vyhľadaj si zadarmo ktorúkoľvek zmluvu štátu, obce alebo štátnej firmy.
- Eurostat – populácia SR (použité na prepočet objemu na obyvateľa).
Čo s tým môže urobiť občan
- Pozri si zmluvy vlastnej obce alebo mesta v Centrálnom registri zmlúv na crz.gov.sk – sú verejné a zadarmo.
- Na verejnom zasadnutí obecného alebo mestského zastupiteľstva sa spýtaj, koľko firiem sa hlásilo do poslednej väčšej súťaže.
- Sleduj ročné správy ÚVO – sú verejné a zverejňujú sa každý rok.
- Choď voliť do obecných aj celoštátnych volieb – ľudia, ktorých zvolíš, rozhodujú aj o tom, ako sa nastavia pravidlá obstarávania.
Časté otázky
Odpovede na najčastejšie otázky o tom, ako štát, obce a nemocnice nakupujú tovary a služby za verejné peniaze — a ako si to vieš sám overiť.
Čo presne je verejné obstarávanie?
Je to postup, akým štát, obce, kraje, nemocnice, školy alebo štátne firmy nakupujú tovary, stavebné práce a služby z verejných peňazí. Namiesto toho, aby si úrad jednoducho zavolal známeho dodávateľa, zákon mu pri väčších sumách prikazuje najprv vyhlásiť súťaž, aby sa o zákazku mohlo uchádzať viac firiem.
Cieľom je, aby štát nakupoval za trhovú cenu, nie za akúkoľvek — keď firmy medzi sebou súťažia, tlačia cenu nadol. Len za rok 2025 takto na Slovensku vzniklo 8 004 ukončených súťaží v celkovej hodnote 9 163 miliónov eur.
Príklad zo života: Predstav si to ako situáciu, keď si necháš urobiť viac cenových ponúk na opravu strechy namiesto toho, aby si rovno zavolal jednu známu firmu. Presne to isté, len podľa presných pravidiel zákona, musí urobiť aj obec, keď kupuje napríklad novú kosačku na cintorín za sumu nad zákonným limitom.
Koľko peňazí štát takto ročne minie a čo to znamená pre teba?
Za rok 2025 minuli štát, obce, kraje aj nemocnice vo verejnom obstarávaní spolu 9 163 miliónov eur — väčšinu veľkých nákupov verejného sektora, od diaľnic cez počítače do škôl až po sanitky. Po prepočte na počet obyvateľov Slovenska to vychádza na približne 1 691 eur na jedného človeka ročne.
Tieto peniaze nevidíš vo výplate, ale kupujú sa za ne veci, ktoré bežne používaš — cesty, školské obedy, lieky do nemocníc či technika na úrade. Preto má zmysel zaujímať sa, či sa za ne nakupuje výhodne, teda v reálnej súťaži viacerých firiem.
Príklad zo života: Predstav si štvorčlennú rodinu. Prepočet objemu obstarávania na obyvateľa (1 691 eur) vynásobený štyrmi členmi domácnosti vychádza na vyše 6 700 eur ročne — toľko podľa tohto prepočtu štát cez svoje obce, kraje aj nemocnice minie vo verejnom obstarávaní „za“ takúto rodinu.
Prečo je zlé, keď sa do súťaže prihlási len jedna firma?
Bez konkurencie chýba tlak na cenu — firma vie, že súťaž tak či tak vyhrá, a nemusí ponúknuť najlepšiu možnú cenu ani podmienky. Je to podobné, ako keby si na trhu bol jediný predávajúci — nemá dôvod ti dať zľavu.
Na Slovensku takto v roku 2025 skončila zhruba každá štvrtá zmluva — presne 2 473 z 10 114 zmlúv, teda 24,5 %. V priemere pritom na jednu uzavretú zmluvu pripadali 3,1 ponuky, takže vidno, že zmluvy s jedným uchádzačom sú horšie ako priemer.
Príklad zo života: Predstav si, že prídeš na bazár kúpiť auto a je tam len jeden predajca — nemá dôvod ti dať lepšiu cenu, lebo vie, že nemáš s kým porovnávať. Presne to sa deje pri štvrtine zmlúv na Slovensku: obec alebo nemocnica dostane len jednu ponuku a musí zaplatiť sumu, akú si firma povie, bez porovnania s inou.
Čo je zákonný limit (podlimitná zákazka) a prečo na ňom záleží?
Zákon o verejnom obstarávaní nezaobchádza so všetkými nákupmi štátu rovnako — rozlišuje ich podľa výšky sumy. Pri bežných, lacnejších nákupoch si úrad môže dodávateľa vybrať jednoduchšie. Až keď suma zákazky prekročí zákonom stanovený limit, musí vyhlásiť oficiálnu verejnú súťaž a počkať, kým sa prihlásia záujemcovia.
Na tomto rozlíšení záleží, lebo formálna súťaž dáva viac firmám šancu prihlásiť sa a tlačí cenu nadol. Podľa európskych dát za rok 2024 sa na Slovensku len 4 % zákaziek uzatvorilo úplne bez vyhlásenia akejkoľvek súťaže.
Príklad zo života: Predstav si obec, ktorá chce kúpiť novú kosačku na cintorín. Ak je suma pod zákonným limitom, môže si dodávateľa vybrať sama. Ak je suma nad limitom, zákon jej prikazuje najprv vyhlásiť súťaž — presne to isté pravidlo platí aj pri väčších zákazkách, ako je oprava cesty alebo nákup sanitiek.
Prečo môže byť drahšia ponuka v skutočnosti výhodnejšia ako najlacnejšia?
Zákon dovoľuje hodnotiť ponuky nielen podľa ceny, ale aj podľa iných kritérií, napríklad kvality, záruky alebo rýchlosti dodania. Drahšia ponuka tak môže priniesť lepší pomer ceny a kvality, ak lacnejšia firma šetrí na materiáli alebo servise.
Na Slovensku sa to však deje len zriedka — podľa európskych dát za rok 2024 sa až 96 % súťaží vyhodnocovalo len podľa najnižšej ceny. Pre porovnanie, v Rakúsku to bolo len 27 % súťaží, teda tam sa oveľa častejšie prihliada aj na iné kritériá než na samotnú cenu.
Príklad zo života: Predstav si, že si necháš opraviť strechu. Jeden remeselník ponúkne najnižšiu cenu, ale lacnejší materiál a žiadnu záruku, druhý je drahší, no dá dlhšiu záruku a kvalitnejšiu prácu. Ak vyberieš len podľa najnižšej ceny, môžeš nakoniec platiť viac na opravách — presne toto riziko hrozí aj pri súťažiach, ktoré takmer vždy rozhoduje len cena.
Ako si môžem sám overiť, komu a za čo štát zaplatil?
Každá zmluva štátu, obce, kraja alebo štátnej firmy sa musí zverejniť v Centrálnom registri zmlúv (CRZ) na crz.gov.sk. Nájdeš tam meno firmy, sumu aj predmet zmluvy — zadarmo a bez toho, aby si musel niekoho žiadať o informácie.
Ak ťa zaujíma širší obraz, môžeš si pozrieť aj ročné štatistiky ÚVO o tom, koľko súťaží malo len jedného uchádzača alebo aký bol ich celkový objem.
Príklad zo života: Predstav si, že ťa zaujíma, za čo tvoja obec minulý rok zaplatila konkrétnej stavebnej firme. Do vyhľadávania na crz.gov.sk zadáš meno firmy alebo obce a systém ti zadarmo zobrazí dátum podpisu, sumu aj predmet zmluvy.
Ako nájdem konkrétnu zmluvu svojej obce alebo mesta?
Choď na stránku Centrálneho registra zmlúv (crz.gov.sk) a do vyhľadávania zadaj meno svojej obce alebo mesta ako zmluvnej strany. Register je verejný a zadarmo, takže si tam vieš pozrieť ktorúkoľvek zmluvu štátu, obce alebo štátnej firmy.
Pri každej zmluve uvidíš, s ktorou firmou bola podpísaná, na akú sumu a čoho sa týka. Ak chceš vedieť aj to, koľko firiem sa do danej súťaže pôvodne prihlásilo, pozri si Vestník verejného obstarávania, kde ÚVO zverejňuje jednotlivé oznámenia o súťažiach.
Príklad zo života: Predstav si, že chceš vedieť, či tvoje mesto minulý rok kupovalo napríklad novú techniku pre mestský úrad. Zadáš meno mesta do vyhľadávania na crz.gov.sk, prejdeš si zoznam zmlúv, ktoré tam mesto uzavrelo, a pri každej vidíš sumu aj dodávateľa — bez toho, aby si musel čokoľvek žiadať na úrade.
Čo môžem urobiť, ak mi konkrétne obstarávanie príde podozrivé?
Najprv si zmluvu skontroluj v Centrálnom registri zmlúv na crz.gov.sk — uvidíš sumu, dodávateľa aj predmet zmluvy. Ak sa ti zdá, že súťaž mala len jedného uchádzača alebo že cena je nezvyčajne vysoká, môžeš sa na verejnom zasadnutí obecného alebo mestského zastupiteľstva opýtať, koľko firiem sa do súťaže vlastne prihlásilo.
Užitočné je aj sledovať ročné správy Úradu pre verejné obstarávanie — sú verejné a zverejňujú sa každý rok.
Príklad zo života: Predstav si, že v Centrálnom registri zmlúv nájdeš zmluvu svojej obce na opravu chodníka za sumu, ktorá ti príde vysoká, a k nej len jedného uchádzača. Na najbližšom, verejne prístupnom zasadnutí zastupiteľstva sa môžeš spýtať, prečo sa neprihlásila žiadna ďalšia firma.