Porovnanie štátneho dlhu všetkých 27 krajín Európskej únie podľa oficiálnych dát Eurostatu za rok 2025 — kde stojí Slovensko voči susedom aj celej Únii, v percentách HDP, v eurách na obyvateľa aj na kilometer štvorcový.
Vyber si skupinu
Slovensko v skratke
Rok dát 2025, Eurostat, publikované 22.4.2026 — zdroj: Eurostat gov_10dd_edpt1.
Dlh 27 krajín EÚ v % HDP — od najnižšieho po najvyšší
Zdroj: Eurostat, tabuľka gov_10dd_edpt1, sektor S13, rok 2025; publikované 22.4.2026. Zvýraznené: Slovensko (žltá), susedné krajiny Česko/Poľsko/Maďarsko/Rakúsko (oranžová).
Susedia Slovenska
| Krajina | Dlh % HDP | Dlh mld € | € na obyvateľa | € na km² | HDP na obyv. € |
|---|---|---|---|---|---|
| Česko | 44,3 % | 156,2 mld € | 14 319 € | 1 980 675 € | 31 831 € |
| Poľsko | 59,7 % | 553,2 mld € | 15 158 € | 1 773 559 € | 25 286 € |
| Slovensko | 61,4 % | 84,0 mld € | 15 492 € | 1 712 181 € | 25 234 € |
| Maďarsko | 74,6 % | 168,5 mld € | 17 667 € | 1 811 981 € | 22 940 € |
| Rakúsko | 81,5 % | 418,1 mld € | 45 457 € | 4 984 127 € | 55 922 € |
Česko má medzi susedmi Slovenska najnižší dlh (44,3 % HDP), Rakúsko naopak najvyšší (81,5 % HDP) — jeho ekonomika je však na obyvateľa 2,2× výkonnejšia (55 922 € oproti 25 234 € na Slovensku), takže Rakúsko svoj vyšší dlh ľahšie spláca. Maďarsko má spomedzi susedov druhý najvyšší dlh v % HDP (74,6 %) a súčasne najnižšie HDP na obyvateľa (22 940 €).
Kompletné porovnanie 27 štátov EÚ
| # | Krajina | Dlh % HDP | Dlh mld € | € na obyvateľa | € na km² | HDP na obyv. € |
|---|---|---|---|---|---|---|
| 1 | Estónsko | 24,1 % | 10,0 | 7 325 | 221 352 | 30 380 |
| 2 | Luxembursko | 26,5 % | 23,7 | 34 745 | 9 131 060 | 131 268 |
| 3 | Dánsko | 27,9 % | 114,5 | 19 107 | 2 667 478 | 69 725 |
| 4 | Bulharsko | 29,9 % | 34,6 | 5 380 | 312 037 | 18 023 |
| 5 | Írsko | 32,9 % | 209,9 | 38 583 | 3 000 876 | 110 737 |
| 6 | Švédsko | 35,1 % | 213,0 | 20 121 | 476 146 | 56 787 |
| 7 | Litva | 39,5 % | 33,3 | 11 506 | 509 451 | 29 148 |
| 8 | ▸ Česko | 44,3 % | 156,2 | 14 319 | 1 980 675 | 31 831 |
| 9 | Holandsko | 44,4 % | 523,5 | 29 015 | 14 001 792 | 64 873 |
| 10 | Malta | 46,4 % | 11,4 | 19 847 | 36 066 772 | 42 800 |
| 11 | Lotyšsko | 46,9 % | 20,2 | 10 843 | 312 318 | 23 125 |
| 12 | Cyprus | 55,0 % | 20,1 | 20 426 | 2 169 912 | 37 116 |
| 13 | Chorvátsko | 56,3 % | 52,4 | 13 517 | 925 377 | 23 998 |
| 14 | Rumunsko | 59,3 % | 223,1 | 11 718 | 936 018 | 19 958 |
| 15 | ▸ Poľsko | 59,7 % | 553,2 | 15 158 | 1 773 559 | 25 286 |
| 16 | Slovensko | 61,4 % | 84,0 | 15 492 | 1 712 181 | 25 234 |
| 17 | Nemecko | 63,5 % | 2 838,2 | 33 960 | 7 937 598 | 53 481 |
| 18 | Slovinsko | 65,7 % | 46,3 | 21 739 | 2 284 990 | 33 079 |
| 19 | ▸ Maďarsko | 74,6 % | 168,5 | 17 667 | 1 811 981 | 22 940 |
| 20 | ▸ Rakúsko | 81,5 % | 418,1 | 45 457 | 4 984 127 | 55 922 |
| 21 | Fínsko | 88,5 % | 248,4 | 44 080 | 734 220 | 49 978 |
| 22 | Portugalsko | 89,7 % | 275,1 | 25 588 | 2 982 486 | 28 536 |
| 23 | Španielsko | 100,7 % | 1 698,2 | 34 567 | 3 356 288 | 34 342 |
| 24 | Belgicko | 107,9 % | 692,5 | 58 271 | 22 579 998 | 54 026 |
| 25 | Francúzsko | 115,6 % | 3 460,5 | 50 237 | 5 419 891 | 43 423 |
| 26 | Taliansko | 137,1 % | 3 095,9 | 52 523 | 10 248 806 | 38 309 |
| 27 | Grécko | 146,1 % | 362,9 | 34 990 | 2 755 820 | 23 944 |
| — | Európska únia (27 krajín) | 81,7 % | 15 374,4 | 34 116 | 3 638 814 | 41 709 |
| — | Eurozóna (20 krajín) | 87,8 % | 13 911,1 | 39 561 | — | — |
▸ = susedná krajina Slovenska (Česko, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko). Riadok Slovenska je zvýraznený. EÚ27 a Eurozóna (EA20) sú agregáty za skupinu krajín, oddelené hrubšou čiarou. Eurozóna nemá v datasete Eurostatu spoločnú rozlohu ani HDP, preto stĺpce € na km² a HDP na obyv. nie sú dostupné (—).
Ako čítať tieto metriky
% HDP — hlavná porovnávacia metrika. Ukazuje dlh voči veľkosti ekonomiky, nie voči počtu ľudí ani rozlohe. Používa ju aj samotná Európska únia v maastrichtských kritériách, kde je referenčná hranica 60 % HDP.
€ na obyvateľa — koľko dlhu pripadá na každého občana danej krajiny, ak by sa rozpočítal rovným dielom.
€ na km² — doplnková zaujímavosť: hustota dlhu na územie. Malé a bohaté štáty (napr. Malta, Belgicko, Holandsko) tu vychádzajú vysoko jednoducho preto, že majú málo územia, nie preto, že by hospodárili horšie.
HDP na obyvateľa — sila (veľkosť) ekonomiky na jedného obyvateľa; ukazuje, ako ľahko či ťažko dokáže krajina svoj dlh splácať.
Poznámka: Nórsko, Island a Švajčiarsko nie sú súčasťou tohto porovnania — nie sú členmi EÚ, a preto nepodliehajú procedúre nadmerného deficitu (EDP), v rámci ktorej Eurostat dlh verejnej správy zbiera a publikuje.
Over si každé číslo
- gov_10dd_edpt1 — ročný dlh verejnej správy — Ročný dlh verejnej správy (% HDP aj mil. €) všetkých krajín EÚ podľa metodiky ESA 2010 (maastrichtský dlh, sektor S13). Hlavný zdroj čísel na tejto stránke, rok 2025. Dátový prehliadač API 1 API 2
- gov_10q_ggdebt — štvrťročný dlh verejnej správy — Štvrťročný dlh verejnej správy — použitý na overenie, že najnovší dostupný štvrťrok (2025-Q4) sa zhoduje s ročným údajom za rok 2025. Dátový prehliadač API 1 API 2
- demo_pjan — počet obyvateľov — Počet obyvateľov jednotlivých krajín EÚ k roku 2025 — použitý na prepočet dlhu na obyvateľa. Dátový prehliadač API
- reg_area3 — rozloha územia — Rozloha územia jednotlivých krajín EÚ v km² — použitá na prepočet dlhu na kilometer štvorcový. Dátový prehliadač API
- nama_10_gdp — hrubý domáci produkt — Hrubý domáci produkt (HDP) jednotlivých krajín EÚ v bežných cenách, mil. € — základ pre prepočet dlhu v % HDP aj HDP na obyvateľa. Dátový prehliadač API
Dáta stiahnuté priamo z Eurostat API 16.7.2026. Dlh verejnej správy = konsolidovaný hrubý dlh sektora S13 (celá verejná správa: štát, samosprávy, sociálne fondy) podľa metodiky ESA 2010 / maastrichtské kritérium.
Časté otázky
Odpovede na najčastejšie otázky o tom, ako si Slovensko stojí v porovnaní dlhu s ostatnými krajinami Európskej únie.
Je Slovensko zadlžené viac než ostatné štáty EÚ?
Nie. Dlh Slovenska bol v roku 2025 na úrovni 61,4 % HDP, čo je 16. najnižšia hodnota spomedzi 27 krajín EÚ — teda presne v strede rebríčka, mierne pod priemerom celej Únie (81,7 % HDP). Jedenásť krajín malo vyšší dlh než Slovensko, pätnásť nižší.
Slovensko tak nepatrí ani medzi najzadlženejšie, ani medzi najmenej zadlžené štáty Únie. Viac o tom, ako sa dlh Slovenska menil v priebehu rokov, nájdeš v prehľade Zadlžovanie Slovenska podľa vlád.
Príklad zo života: Predstav si rebríček všetkých 27 krajín EÚ zoradený od najnižšieho po najvyšší dlh — presne taký, aký vidíš v grafe vyššie. Slovensko by v ňom stálo na 16. mieste, teda tesne za polovicou zoznamu, medzi Poľskom na 15. a Nemeckom na 17. mieste.
Prečo sa dlh porovnáva k HDP a nie v eurách?
Lebo v eurách sú krajiny navzájom neporovnateľné — veľké ekonomiky ako Nemecko alebo Francúzsko majú prirodzene väčší dlh v eurách než malé krajiny ako Malta či Estónsko, aj keby hospodárili zodpovednejšie. Percento HDP porovnáva dlh voči veľkosti ekonomiky, ktorá ho má splácať, preto ho v maastrichtských kritériách používa aj Európska únia.
Napríklad Nemecko má v absolútnych číslach dlh 2 838,2 mld € — vysoko nad slovenskými 84,0 mld € — no v pomere k svojej oveľa väčšej ekonomike ide len o 63,5 % HDP, teda len o niečo viac než slovenských 61,4 %.
Príklad zo života: Predstav si dve rodiny s rovnakým príjmom aj rovnakým percentom dlhu z výplaty — obe hospodária rovnako zodpovedne. Ak by si ich porovnával len podľa dlhu v eurách bez ohľadu na príjem, jedna by sa mohla javiť horšie len preto, že má vyšší príjem, a teda aj vyšší dlh v absolútnych číslach. Presne to sa deje, keď sa štáty porovnávajú len v eurách namiesto v percentách HDP.
Čo znamená hranica 60 % HDP, ktorú spomína Európska únia?
60 % HDP je referenčná hranica, ktorú Európska únia používa v takzvaných maastrichtských kritériách pri posudzovaní zadlženia členských štátov. Vyjadruje sa v rovnakej jednotke ako hlavná metrika na tejto stránke — v percentách HDP, teda voči veľkosti ekonomiky, nie v eurách.
Slovensko je so svojimi 61,4 % HDP tesne nad touto hranicou. Podľa prepočtu z tabuľky vyššie je pod hranicou 60 % HDP 15 z 27 krajín EÚ vrátane susedného Česka (44,3 %) a Poľska (59,7 %); nad ňou je aj Slovensko spolu s ďalšími 11 krajinami vrátane Maďarska (74,6 %) a Rakúska (81,5 %).
Príklad zo života: Predstav si, že by graf vyššie mal aj čiaru pri 60 % HDP — podobne ako má čiaru pri priemere EÚ27 (81,7 %). Krajiny naľavo od nej (15 z 27, vrátane Česka a Poľska) by boli pod touto referenčnou hranicou, krajiny napravo (12 z 27, vrátane Slovenska, Maďarska a Rakúska) nad ňou.
Čo hovorí dlh na obyvateľa oproti dlhu v % HDP?
Dlh na obyvateľa hovorí niečo iné než percento HDP. Je to celková suma dlhu krajiny vydelená počtom jej obyvateľov — teda koľko by pripadlo na každého občana, keby sa dlh rozpočítal rovným dielom. Kým percento HDP porovnáva dlh voči veľkosti ekonomiky, dlh na obyvateľa ho porovnáva voči počtu ľudí, a tieto dva rebríčky sa nemusia zhodovať.
Slovensko má dlh na obyvateľa 15 492 €, čo je 9. najnižšie číslo v EÚ — lepšie postavenie než v rebríčku podľa % HDP, kde je 16. najnižšie.
Príklad zo života: Predstav si, že by sa celý štátny dlh Slovenska rozdelil rovným dielom medzi všetkých obyvateľov vrátane detí — na každého by pripadlo 15 492 €. To je iné číslo než 61,4 % HDP, lebo jedno počíta s počtom ľudí a druhé s veľkosťou celej ekonomiky.
Prečo je Slovensko v jednom rebríčku 16. a v inom 9.?
Slovensko sa v rôznych rebríčkoch umiestňuje inak, lebo každý meria dlh iným spôsobom. Podľa percenta HDP je Slovensko 16. najnižšie spomedzi 27 krajín EÚ — teda presne v strede. Podľa dlhu na obyvateľa v eurách je ale 9. najnižšie, teda v lepšej tretine.
Dôvodom je to, že Slovensko má aj nižšie HDP na obyvateľa (25 234 €, 7. najnižšie v EÚ) — ide o menšiu, dobiehajúcu ekonomiku, kde aj absolútna suma dlhu na hlavu vychádza nižšie, hoci v pomere k vlastnej (menšej) ekonomike vyzerá dlh o niečo vyšší. Oba údaje sú správne, len sa pýtajú na inú vec.
Príklad zo života: Napríklad Cyprus má nižšie percento HDP než Slovensko (55,0 % oproti 61,4 %), teda lepšie miesto v tomto rebríčku. V prepočte na obyvateľa má však Cyprus vyšší dlh než Slovensko (20 426 € oproti 15 492 €) — lebo je to bohatšia ekonomika s menším počtom obyvateľov, takže rovnaký pomer k HDP vychádza na hlavu vyšší v eurách.
Kto má najnižší a najvyšší dlh v EÚ?
Najnižší dlh v roku 2025 malo Estónsko (24,1 % HDP), za ním Luxembursko (26,5 %) a Dánsko (27,9 %). Najvyšší dlh malo Grécko (146,1 % HDP), pred Talianskom (137,1 %) a Francúzskom (115,6 %).
Rozdiel medzi najvyšším a najnižším číslom je po prepočte približne 6-násobný (146,1 % oproti 24,1 %).
Príklad zo života: Predstav si rebríček zoradený od najmenej po najviac zadlženú krajinu — presne taký vidíš v grafe vyššie. Na jednom konci stojí Estónsko, ktorého dlh nedosahuje ani štvrtinu veľkosti jeho ekonomiky. Na druhom konci je Grécko, kde dlh (146,1 % HDP) prevyšuje veľkosť celej ročnej ekonomiky o zhruba polovicu.
Ako sa dlh Slovenska líši od susedných krajín — Česka, Poľska, Maďarska a Rakúska?
Medzi štyrmi susedmi Slovenska má najnižší dlh Česko (44,3 % HDP), najvyšší Rakúsko (81,5 % HDP) — Slovensko (61,4 %) je medzi nimi, bližšie k Poľsku (59,7 %). Maďarsko má spomedzi susedov druhý najvyšší dlh v % HDP (74,6 %) a súčasne najnižšie HDP na obyvateľa zo všetkých piatich krajín (22 940 €).
Rakúsko má síce najvyšší dlh, no jeho ekonomika je na obyvateľa 2,2-krát výkonnejšia než slovenská (55 922 € oproti 25 234 €), takže svoj vyšší dlh ľahšie spláca.
Príklad zo života: Predstav si štyroch susedov v jednej ulici. Český sused má z celej päťky najnižší dlh, rakúsky najvyšší — ale zarába 2,2-krát toľko čo slovenský sused (55 922 € oproti 25 234 € HDP na obyvateľa), takže mu vyšší dlh nerobí taký problém. Maďarský sused má druhý najvyšší dlh a zároveň najnižší príjem spomedzi celej päťky (22 940 €).
Prečo si bohatšie krajiny môžu dovoliť vyšší dlh ako Slovensko?
Výška dlhu v percentách HDP sama osebe nehovorí, ako ťažko sa dlh spláca — to závisí aj od toho, aká bohatá je ekonomika, ktorá ho musí uniesť. HDP na obyvateľa ukazuje silu ekonomiky na jedného človeka, a čím je vyššia, tým ľahšie krajina dokáže splácať aj väčší dlh.
Napríklad Rakúsko má vyšší dlh než Slovensko (81,5 % oproti 61,4 % HDP), no jeho ekonomika je na obyvateľa 2,2-krát výkonnejšia (55 922 € oproti 25 234 €) — takže mu podobný alebo aj vyšší dlh predstavuje menšiu záťaž. Slovensko patrí medzi krajiny s nižším HDP na obyvateľa (25 234 €, 7. najnižšie v EÚ), teda medzi menšie, dobiehajúce ekonomiky.
Príklad zo života: Predstav si dve rodiny s rovnakým pomerom dlhu k príjmu. Jedna zarába 55 922 € ročne — toľko ako HDP na obyvateľa v Rakúsku, druhá len 25 234 € — toľko ako na Slovensku. Aj pri rovnakom pomere zadlženia zostane bohatšej rodine po bežných výdavkoch na splácanie oveľa viac peňazí. Presne preto unesie bohatšia ekonomika rovnaký, ale aj o niečo vyšší dlh ľahšie.