Zistíš, koľko vecí na úrade dnes vybavíš z gauča doma – a kde sa ešte bez osobnej návštevy nezaobídeš. Slovensko porovnáme so susedmi aj s priemerom celej Európskej únie, všetko podľa ročnej správy Európskej komisie.
Vyber si skupinu
Zdroj: Európska komisia – Digital Decade Country Report, Slovensko 2025, dáta za rok 2024.
Čo to znamená pre teba
Číslo 72,6 zo 100 nie je náhodné percento od oka. Presne toľko z bežných úradných krokov (čo je toto skóre?) vie štát na Slovensku vybaviť celé cez internet, bez toho, aby si musel prísť osobne. Inak povedané: keby si na úrade musel spraviť 100 krokov, dnes ich asi 73 spravíš z gauča doma.
Skóre sa počíta pri 7 bežných životných situáciách: rodina (napríklad narodenie dieťaťa a žiadosť o materské), práca, štúdium, zdravie, doprava (napríklad prihlásenie auta), sťahovanie a drobný súdny spor. Firmy majú len 2 situácie – založenie firmy a jej bežná prevádzka. Keď si napríklad prihlasuješ nové auto, časť krokov spravíš cez portál slovensko.sk z domu, na časť (napríklad fyzickú kontrolu vozidla) musíš aj tak osobne na dopravný inšpektorát.
Najväčší rozdiel je medzi Slovákmi doma a ľuďmi, ktorí niečo vybavujú zo zahraničia. Pre bežného Slováka je skóre až 90,2 zo 100 – takmer všetko funguje. Pre človeka z iného členského štátu EÚ je to len 55,0 zo 100 (čo sú cezhraničné služby?), teda skoro polovica krokov mu chýba. Práve táto medzera najviac ťahá celkové slovenské skóre dole.
Na celú digitalizáciu štátu (127 opatrení, napríklad nová platforma Slovensko 3.0) ide 2,26 miliardy eur, čo je 1,74 % HDP – HDP je hodnota všetkého, čo celá krajina za rok vyrobí a zarobí, teda všetky výplaty, tovary a služby dokopy (podrobné vysvetlenie). Inak povedané, z každých 100 €, čo Slovensko za rok zarobí, ide na digitalizáciu štátu asi 1,74 €. Väčšinu peňazí (spolu vyše 2 miliardy eur) dáva Plán obnovy a eurofondy EÚ.
Ako si Slovensko stojí oproti susedom
Čím dlhší pruh, tým viac úradných krokov vie krajina vybaviť online (skóre pre občanov, rok 2024). Slovensko (žlto) je pred Poľskom, ale za Maďarskom, Rakúskom aj Českom – a pod čiarkovanou čiarou, ktorá znamená priemer EÚ.
Klesá záujem, hoci ponuka rastie
| Rok | Slovákov použilo internet na kontakt s úradom |
|---|---|
| 2022 | 81,6 % |
| 2023 | 80,5 % |
| 2024 | 76,2 % |
Zaujímavý paradox: kým ponuka online služieb sa mierne zlepšuje, počet ľudí, čo ich reálne používajú, tri roky po sebe klesá. Presný dôvod správa Európskej komisie neuvádza, no spomína viacero obmedzení mobilnej aplikácie eID (elektronický občiansky preukaz v mobile) – nie je kompatibilná so všetkými štátnymi webmi a chýba jej podpis dokumentov offline.
Dlhší časový rad ani rozdelenie podľa jednotlivých vlád tu neuvádzame – metodika merania digitálnych služieb sa v roku 2023 zmenila natoľko, že staršie roky nie sú priamo porovnateľné s dnešnými (podrobnosti nižšie v zdrojoch).
Porovnanie so susedmi
| Ukazovateľ (skóre 0–100, rok 2024) | Poľsko | Slovensko | Maďarsko | Rakúsko | Česko | Priemer EÚ |
|---|---|---|---|---|---|---|
| Služby pre občanov | 70,7 | 72,6 | 77,7 | 80,8 | 81,5 | 82,3 |
| Služby pre firmy | 85,0 | 73,4 | 80,0 | 87,7 | 86,3 | 86,2 |
| Zdravotné záznamy online | 91,8 | 72,0 | 86,0 | 87,0 | 77,4 | 82,7 |
Podľa Eurobarometra Digitálnej dekády 2025 si 82 % Slovákov myslí, že digitalizácia verejných aj súkromných služieb im uľahčuje život, a 89 % považuje prístup k digitálnym službám za dôležitý – to je nad priemerom EÚ (84 %).
Over si každé číslo
- Digital Decade Country Report – Slovensko 2025 (PDF, strana 4) – tabuľka so všetkými skóre z hero kariet: digitálne služby pre občanov, firmy aj zdravotné záznamy.
- Tá istá správa, strana 26 – rozpis národných a cezhraničných skóre pre občanov a firmy.
- Tá istá správa, strana 27 – vývoj podielu používateľov e-govermentu (2022–2024) a obmedzenia aplikácie eID.
- Prehľadová stránka Slovensko 2025 (Digital Decade) – zhrnutie, rozpočet na digitalizáciu, odkazy na plný PDF.
- Country report Česko 2025, Poľsko, Maďarsko, Rakúsko – rovnaká tabuľka na strane 4 každej správy, použitá na porovnanie so susedmi.
- Eurostat – počet obyvateľov SR – použité na prepočty v článku.
Čo s tým môže urobiť občan
- Skús si nabudúce najprv otvoriť portál slovensko.sk – časť krokov, kvôli ktorým by si inak šiel na úrad, dnes už ide vybaviť z domu.
- Over si mobilnú aplikáciu eID (elektronický občiansky preukaz v telefóne) – je zadarmo a časť úradov ju už prijíma.
- Keď ti niečo online nefunguje, napíš o tom danému úradu – takáto spätná väzba je súčasťou toho, čo Európska komisia každý rok hodnotí.
- Ak ťa zaujíma, prečo konkrétna služba, ktorú potrebuješ, ešte nie je online, môžeš sa cez infozákon (zákon č. 211/2000 Z. z.) opýtať svojho poslanca alebo príslušného ministerstva.
Časté otázky
Vybrali sme najčastejšie otázky k tomu, čo znamená skóre digitálnych služieb štátu a ako na tom Slovensko je oproti susedom a priemeru EÚ.
Čo presne znamená skóre 72,6 zo 100?
Skóre digitálnych verejných služieb 72,6 zo 100 hovorí, koľko z bežných úradných krokov pri siedmich typických životných situáciách (rodina, práca, štúdium, zdravie, doprava, sťahovanie, drobný súdny spor) vie štát na Slovensku vybaviť celé cez internet, bez toho, aby si musel prísť osobne na úrad. Údaj je za rok 2024 a pochádza z ročnej správy Európskej komisie Digital Decade Country Report, Slovensko 2025. Inak povedané: keby si na úrade musel spraviť 100 krokov, dnes ich asi 73 zvládneš z gauča doma.
Príklad zo života: Predstav si, že si na úrade potrebuješ vybaviť 100 rôznych vecí – od žiadosti o materské cez prihlásenie auta až po zápis na strednú školu. Podľa čísla vyššie by si asi 73 z týchto krokov zvládol cez počítač alebo telefón, bez čakania v rade, a na zvyšných 27 by si aj tak musel ísť osobne.
Ako sa skóre digitálnych služieb počíta – čo presne zahŕňa?
Skóre sa počíta podľa toho, koľko krokov v siedmich bežných životných situáciách vie občan vybaviť online: rodina (napríklad narodenie dieťaťa a žiadosť o materské), práca, štúdium, zdravie, doprava (napríklad prihlásenie auta), sťahovanie a drobný súdny spor. Pre firmy a živnostníkov sa počítajú len dve situácie – založenie firmy a jej bežná prevádzka. Nejde teda o jedno jednoduché meranie, ale o priemer z viacerých reálnych životných úkonov.
Dôležité je, že aj pri vysokom skóre niektoré kroky ostávajú len osobné – napríklad fyzickú kontrolu vozidla pri jeho prihlásení musíš aj tak absolvovať na dopravnom inšpektoráte.
Príklad zo života: Predstav si, že si prihlasuješ nové auto. Formulár aj časť poplatkov vybavíš cez portál slovensko.sk z domu, ale na fyzickú kontrolu vozidla musíš aj tak osobne na dopravný inšpektorát – presne to je dôvod, prečo ani skóre 72,6 neznamená, že je všetko na 100 % online.
Je Slovensko v digitálnych službách horšie ako susedia?
Pri službách pre občanov je Slovensko so skóre 72,6 pred Poľskom (70,7), ale za Maďarskom (77,7), Rakúskom (80,8) aj Českom (81,5) – a pod priemerom celej EÚ, ktorý je 82,3. Pri službách pre firmy je na tom Slovensko (73,4) zo všetkých piatich porovnávaných krajín najhoršie, a jeho skóre navyše za rok 2024 kleslo o 7,3 %.
Príklad zo života: Predstav si rebríček piatich susedných krajín zoradený podľa toho, koľko úradných krokov vedia vybaviť online. Česko je na čele so skóre 81,5, Slovensko je štvrté so skóre 72,6 a posledné je Poľsko so skóre 70,7 – teda Slovensko zaostáva za najlepším susedom Českom o približne 9 bodov. To je prepočet z rozdielu ich skóre (81,5 a 72,6).
Prečo majú ľudia zo zahraničia oveľa horšie skóre ako Slováci doma?
Pre bežného Slováka, ktorý si niečo vybavuje doma, je skóre digitálnych služieb až 90,2 zo 100 – takmer všetko funguje online. Pre človeka z iného členského štátu EÚ, ktorý rieši niečo cezhranične, je to len 55,0 zo 100, teda skoro polovica krokov mu chýba. Práve tento rozdiel medzi domácim a cezhraničným používaním najviac ťahá celkové slovenské skóre 72,6 nadol.
Príklad zo života: Predstav si Slováka žijúceho v zahraničí, ktorý si odtiaľ chce vybaviť niečo na slovenskom úrade, napríklad doklad súvisiaci so sťahovaním. Kým Slovák doma zvládne cez internet asi 90 zo 100 krokov, jemu ako človeku vybavujúcemu vec spoza hraníc reálne prejde online len asi 55 zo 100 krokov – zvyšok musí riešiť inak.
Koľko stojí digitalizácia štátu a kto ju platí?
Na celú digitalizáciu štátu ide 2,26 miliardy eur, čo je 1,74 % HDP (HDP je hodnota všetkého, čo krajina za rok vyrobí a zarobí – všetky výplaty, tovary a služby dokopy). Peniaze sú rozdelené do 127 opatrení, napríklad na novú platformu Slovensko 3.0. Väčšinu súm, spolu vyše 2 miliardy eur, dáva Plán obnovy a eurofondy EÚ.
Príklad zo života: Predstav si, že Slovensko za rok zarobí 100 €. Z tejto sumy by na digitalizáciu štátu išlo po prepočte približne 1,74 € – to je práve ten pomer 1,74 % HDP, o ktorom je reč v čísle vyššie.
Ako si Slovensko stojí v službách pre firmy a v zdravotných záznamoch?
Pri službách pre firmy má Slovensko skóre 73,4, čo je najmenej zo všetkých piatich porovnávaných krajín (Poľsko 85,0, Maďarsko 80,0, Česko 86,3, Rakúsko 87,7) aj pod priemerom EÚ 86,2. Podobne je to aj pri online zdravotných záznamoch – Slovensko má skóre 72,0, zatiaľ čo Poľsko má 91,8, Rakúsko 87,0, Maďarsko 86,0 aj Česko 77,4, a priemer EÚ je 82,7.
Príklad zo života: Predstav si živnostníka, ktorý porovnáva, koľko úradných krokov pre svoju firmu vybaví online na Slovensku a koľko by ich vybavil v Rakúsku. Na Slovensku mu z každých 100 krokov vyjde online zhruba 73, v Rakúsku by to bolo zhruba 88 – to je po prepočte rozdiel približne 14 krokov, ktoré by na Slovensku musel riešiť osobne namiesto cez internet.
Prečo skóre služieb rastie, ale menej ľudí ich používa?
Presný dôvod ročná správa Európskej komisie neuvádza, no spomína viacero obmedzení mobilnej aplikácie eID (elektronický občiansky preukaz v mobile) – nie je kompatibilná so všetkými štátnymi webmi a chýba jej podpis dokumentov offline. Podiel Slovákov, ktorí na kontakt s úradom použili internet, pritom tri roky po sebe klesá: z 81,6 % v roku 2022 cez 80,5 % v roku 2023 na 76,2 % v roku 2024.
Príklad zo života: Predstav si, že si pred dvomi rokmi bežne vybavoval veci s úradom cez telefón alebo počítač – vtedy to tak robilo 81,6 zo 100 ľudí okolo teba. Dnes by to isté urobilo už len asi 76 zo 100 ľudí, aj keď sa ponuka online služieb medzitým mierne zlepšila.
Prečo stránka neuvádza dlhší časový rad dát ani rozdelenie podľa vlád?
Preto, lebo metodika merania digitálnych služieb sa v roku 2023 zmenila natoľko, že staršie roky nie sú priamo porovnateľné s dnešnými číslami. Radšej preto ukazujeme len obdobie, kde je porovnanie korektné, než aby sme dávali vedľa seba čísla, ktoré nemerajú to isté. Z rovnakého dôvodu tu nerozdeľujeme dáta ani podľa jednotlivých období vlád – zdrojová správa Európskej komisie takéto rozdelenie neposkytuje.
Príklad zo života: Predstav si, že by si porovnával svoju rýchlosť behu na 100 metrov meranú starým analógovým štopkami a novým elektronickým systémom – čísla by vyzerali inak, aj keby si bežal rovnako rýchlo. Presne preto sa staršie roky merania digitálnych služieb nedajú jednoducho položiť vedľa tých z roku 2024.