13. septembra 2026

Ako vzniká zákon: cesta od návrhu po Zbierku zákonov krok za krokom

Problém v kocke

Legislatívny proces má presné pravidlá – kto smie podať návrh zákona, ako dlho ho môže verejnosť pripomienkovať a koľko čítaní musí prejsť v parlamente. Keď tieto kroky poznáme, vieme aj to, kde má občan reálnu možnosť do procesu vstúpiť.

Fakty / časová os

Návrh zákona môžu podľa Ústavy podať výbory Národnej rady SR, poslanci alebo vláda SR – Čl. 87 ods. 1 Ústavy SR.
Predbežná informácia a pripomienkové konanie – návrh právneho predpisu sa povinne zverejňuje na pripomienkovanie na portáli Slov-Lex tak, aby sa k nemu mohla vyjadriť aj verejnosť – § 10 ods. 1 a 2 zákona č. 400/2015 Z. z..
Prvé čítanie – predseda Národnej rady zverejní návrh zákona na webovom sídle NR SR najmenej 15 dní pred schôdzou, na ktorej sa uskutoční prvé čítanie; koná sa všeobecná rozprava bez pozmeňujúcich návrhov – § 71 a § 72 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z. (rokovací poriadok NR SR).
Druhé čítanie – návrh prerokujú výbory (lehota najmenej 30 dní od pridelenia), predkladajú sa a hlasuje sa o pozmeňujúcich a doplňujúcich návrhoch – § 74 ods. 2 a § 75 zákona č. 350/1996 Z. z..
Tretie čítanie – ak neboli v druhom čítaní schválené žiadne zmeny, hlasuje sa rovno o zákone ako celku; ak zmeny boli, tretie čítanie sa obmedzí len na ne a koná sa najskôr na druhý deň po ich schválení – § 84 a § 85 zákona č. 350/1996 Z. z..
Podpis a možnosť vrátenia zákona prezidentom – schválený zákon podpisuje predseda NR SR, prezident a predseda vlády; prezident môže zákon s pripomienkami vrátiť Národnej rade do 15 dní od doručenia – Čl. 87 ods. 2 a 3 Ústavy SR a Čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy SR. Ak Národná rada zákon opätovne schváli aj napriek pripomienkam a prezident ho nepodpíše, zákon sa vyhlási aj bez jeho podpisu (Čl. 87 ods. 3). Vrátený zákon sa opätovne prerokuje v druhom a treťom čítaní, pričom predmetom je len pripomienka prezidenta – § 90 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z..
Vyhlásenie v Zbierke zákonov a účinnosť – zákon nadobúda platnosť dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, účinnosť spravidla 15. dňom po vyhlásení, ak nie je určený neskorší deň – § 19 ods. 1 a 2 zákona č. 400/2015 Z. z..

Čísla s konkrétnymi odkazmi

15 dní – minimálna lehota medzi zverejnením návrhu zákona a jeho prvým čítaním v NR SR (§ 72 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z.).
30 dní – minimálna lehota, ktorú majú výbory NR SR na prerokovanie návrhu zákona v druhom čítaní (§ 74 ods. 2 zákona č. 350/1996 Z. z.).
15 dní – lehota, v ktorej môže prezident vrátiť schválený zákon s pripomienkami (Čl. 102 ods. 1 písm. o) Ústavy SR).
15 dní – zákon spravidla nadobúda účinnosť 15. dňom po vyhlásení v Zbierke zákonov, ak nie je stanovený neskorší dátum; medzi vyhlásením a účinnosťou má uplynúť najmenej 15 dní (§ 19 ods. 2 a 5 zákona č. 400/2015 Z. z.).
500 osôb – počet, od ktorého sa hromadná pripomienka verejnosti musí vždy prerokovať s predkladateľom na rozporovom konaní (§ 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z.).

Tri hlasy

Mladí: "Keď sa mení zákon o dani z príjmu alebo o nájomnom bývaní, chcem vedieť, že to neprebehlo cez noc – že mal niekto čas si k tomu niečo povedať, kým to začne platiť aj na mojej výplatnej páske."
Produktívni: "Firma si musí na novú povinnosť stihnúť pripraviť účtovníctvo aj zamestnancov. Lehota medzi vyhlásením zákona a jeho účinnosťou nie je formalita – je to čas, ktorý potrebujem, aby som sa nezobudil s pokutou."
Dôchodcovia: "Zmeny v zdravotníctve alebo vo valorizácii dôchodkov sa ma týkajú priamo. Chcem vedieť, že návrh prešiel cez výbory a čítania, a nie že sa objavil v zákone na poslednú chvíľu bez toho, aby si ho niekto poriadne prečítal."

Tvrdenie A + protitvrdenie

Tvrdenie A: Skrátené legislatívne konanie je legitímny a ústavou aj rokovacím poriadkom predpokladaný nástroj – umožňuje rýchlo reagovať na mimoriadne okolnosti, keď hrozí ohrozenie základných práv, bezpečnosti alebo vzniku značných hospodárskych škôd štátu (§ 89 ods. 1 zákona č. 350/1996 Z. z.).

Protitvrdenie: Skrátené konanie zároveň vypúšťa viacero poistiek verejnej kontroly – neplatia naň lehoty na zverejnenie návrhu pred prvým čítaním, minimálna lehota na prerokovanie vo výboroch ani niektoré ďalšie procesné limity (§ 89 ods. 3 zákona č. 350/1996 Z. z.).

Test zrkadla: Užitočná otázka pri každom konkrétnom použití skráteného konania znie: obstálo by rovnaké odôvodnenie urgentnosti bez ohľadu na to, kto návrh predkladá a o akú tému ide? Ak je odpoveď áno, ide pravdepodobne o výnimku na mieste. Ak odpoveď závisí od toho, "kto" a "čo", je namieste väčšia opatrnosť – nie preto, že by bol postup sám osebe nesprávny, ale preto, že vypúšťa práve tie kroky, ktoré dávajú verejnosti čas si návrh prečítať a pripomienkovať.

Aký princíp právneho štátu je dotknutý

Slovenská republika je podľa Ústavy demokratický a právny štát (Čl. 1 ods. 1 Ústavy SR). Súčasťou tohto princípu je aj to, že tvorba zákonov prebieha podľa vopred známych a pre všetkých rovnakých pravidiel – s oddelenými fázami (návrh, pripomienkovanie, tri čítania, podpis, vyhlásenie), ktoré dávajú priestor na verejnú kontrolu skôr, než norma začne platiť pre všetkých. Skrátené legislatívne konanie je zabudovaná výnimka práve preto, aby zostala výnimkou – jej opakované alebo bežné používanie oslabuje predvídateľnosť tvorby práva, na ktorej právny štát stojí.

Čo môže občan reálne urobiť

Sledovať a pripomienkovať návrhy zákonov počas medzirezortného pripomienkového konania priamo na portáli Slov-Lex, kde sa návrhy povinne zverejňujú (portál pripomienkovania verejnosťou, slov-lex.sk; právny základ § 10 zákona č. 400/2015 Z. z.).
Zapojiť sa do hromadnej pripomienky – ak sa k pripomienke pripojí aspoň 500 osôb, predkladateľ musí o nej rokovať so zástupcom verejnosti (§ 10 ods. 4 zákona č. 400/2015 Z. z.).
Sledovať priebeh čítaní a hlasovania poslancov v Národnej rade cez verejne dostupné vyhľadávanie hlasovaní na webe NR SR (nrsr.sk – vyhľadávanie v hlasovaniach).
Požiadať o informácie, ktoré má štátny orgán k dispozícii a nie sú bežne zverejnené – každý má právo na prístup k informáciám bez preukazovania dôvodu žiadosti (§ 3 ods. 1 a 3 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám).

Zdroje

Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., Čl. 1 ods. 1 (právny štát) – https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/1992/460/20251101.html#ustavnyclanok-1
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., Čl. 87 (zákonodarná iniciatíva, podpis, vrátenie a platnosť zákona) – https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/1992/460/20251101.html#ustavnyclanok-87
Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., Čl. 102 ods. 1 písm. o) (vrátenie zákona prezidentom do 15 dní) – https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/1992/460/20251101.html#ustavnyclanok-102
Zákon č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku NR SR, § 71–74 (prvé a druhé čítanie) – https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/1996/350/20230101.html#paragraf-71
Zákon č. 350/1996 Z. z., § 84–86 (tretie čítanie) – https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/1996/350/20230101.html#paragraf-84
Zákon č. 350/1996 Z. z., § 89 (skrátené legislatívne konanie) – https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/1996/350/20230101.html#paragraf-89
Zákon č. 350/1996 Z. z., § 90 (vrátenie zákona prezidentom – opätovné prerokovanie) – https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/1996/350/20230101.html#paragraf-90
Zákon č. 400/2015 Z. z. o tvorbe právnych predpisov a o Zbierke zákonov SR, § 10 (pripomienkové konanie) – https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2015/400/vyhlasene_znenie.html#paragraf-10
Zákon č. 400/2015 Z. z., § 11 (podpisovanie právneho predpisu) – https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2015/400/vyhlasene_znenie.html#paragraf-11
Zákon č. 400/2015 Z. z., § 19 (platnosť, účinnosť a záväznosť) – https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2015/400/vyhlasene_znenie.html#paragraf-19
Zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, § 3 (právo na prístup k informáciám) – https://static.slov-lex.sk/static/SK/ZZ/2000/211/20250101.html#paragraf-3
Portál Slov-Lex – pripomienkovanie verejnosťou – https://www.slov-lex.sk/pripomienkovanie-verejnostou
Národná rada SR – vyhľadávanie v hlasovaniach – https://www.nrsr.sk/web/?sid=schodze/hlasovanie

FAQ

Môže návrh zákona podať priamo občan? Podľa Ústavy majú právo podať návrh zákona výbory Národnej rady, poslanci a vláda (Čl. 87 ods. 1 Ústavy SR). Občan sa do procesu môže zapojiť najmä cez pripomienkové konanie na portáli Slov-Lex (§ 10 zákona č. 400/2015 Z. z.).

Čo sa stane, ak prezident zákon podpísať odmietne? Ak Národná rada po vrátení s pripomienkami zákon opätovne schváli a prezident ho aj tak nepodpíše, zákon sa vyhlási aj bez jeho podpisu (Čl. 87 ods. 3 Ústavy SR).

Od kedy zákon skutočne platí pre bežného človeka? Zákon je platný dňom vyhlásenia v Zbierke zákonov, ale záväzný (účinný) je spravidla až 15. deň po vyhlásení, ak nie je určený neskorší dátum (§ 19 ods. 1 a 2 zákona č. 400/2015 Z. z.).

Prečo je skrátené legislatívne konanie sporné? Nie je sporné samo osebe – zákon ho výslovne umožňuje pri mimoriadnych okolnostiach. Sporné môže byť jeho časté alebo účelové používanie, pretože vynecháva lehoty, ktoré inak dávajú verejnosti čas návrh spoznať a pripomienkovať (§ 89 zákona č. 350/1996 Z. z.).